Komplexne sa podarilo zrekonštruovať vonkajšiu fasádu, vežu, nárožia a balustrády, vo vnútri zase maľby, knižnicu, presbytérium a hlavný oltár. „Suma nezodpovedá tomu, čo by to reálne stálo, ak by sa rekonštrukcia mala robiť teraz. Nielen, že sme prepočítavali slovenské koruny na eurá, hodnota tejto pamiatky je ďaleko vyššia ako suma vynaložená na jej rekonštrukciu,“ povedal primátor mesta Miroslav Vilkovský vo štvrtok počas tlačovej konferencie pri príležitosti ukončenia prác.
Baziliku sv. Jakuba, ktorá patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku, obnovovali od roku 1996. V posledných rokoch sa rekonštruovala spodná časť baziliky, južná predsieň a interiér veže. Sanáciou prešla fasáda aj soklový kamenný obklad veže. V novogotickom okne západnej fasády osadili nové vitráže a obnovou prešli aj vitrážové výplne južnej fasády. Mesto na tento účel získalo grant z Ministerstva kultúry SR na záchranu kultúrnych historických pamiatok vo výške 948 500 eur, zo svojho rozpočtu prispelo sumou viac ako 60-tisíc eur.
Podľa levočského dekana Františka Dlugoša však baziliku čakajú ešte ďalšie práce. „Čaká nás elektrifikácia, podlaha, vyčistenie baziliky, je potrebné dokončiť oratórium, tiež práce na oltároch,“ vymenoval. Pripomenul, že ešte pred rekonštrukciou, keď padal sneh, sa cez poškodené vitráže sypal dovnútra.
Chrám sv. Jakuba bol postavený v prvej polovici 14. storočia a patrí medzi najväčšie gotické kostoly na Slovensku. V roku 2015 bol povýšený na Baziliku minor. Bohoslužby slúži denne už 700 rokov ako farský kostol bývalého slobodného kráľovského mesta. Bazilika a jej interiérové vybavenie je od roku 1965 národnou kultúrnou pamiatkou. Pozornosť pútajú najmä gotické oltáre v interiéri chrámu, najmä hlavný oltár, ktorý zhotovil Majster Pavol z Levoče z lipového dreva a je najvyšší svojho druhu na svete, má 18,62 metrov. Od roku 2009 je súčasťou súboru zapísaného do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.
