Momentálne ste 31. najlepšia hráčka sveta a minulý víkend ste boli vo Fed Cupe slovenskou jednotkou. Užívate si to?
Určite áno, aj keď situácie, keď národ odo mňa očakáva, že urobím body pre Slovensko, sú náročné. Je to ťarcha, ale zvládla som ju, som so sebou spokojná.
Účasťou na turnajoch a dobrými výsledkami ste si už zarobili slušné peniaze. Ale prečo ich dávate rodičom?
Nedávam ich priamo rodičom. Všetky peniaze, ktoré zarobím, idú na môj účet a tam sa o ne rodičia starajú.
Ako? Míňajú ich?
Ani nie, len mi pomáhajú s nimi hospodáriť.
Znamená to, že keď si chcete niečo kúpiť, musíte sa opýtať?
S nakupovaním to nepreháňam, takže keď si chcem kúpiť bežné veci, nemusím sa ich pýtať. A keď chcem niečo väčšie, najskôr ich na to pripravím...
Párkrát ste sa vyjadrili, že im splácate dlh, vraciate peniaze, ktoré do vás investovali v súvislosti s tenisom. Viete, koľko to je?
Nedá sa povedať, že im niečo splácam. Teraz si už cestovanie a účasť na turnajoch platím z vlastného, predtým to robili rodičia. Doteraz som však nezarobila toľko, koľko do mňa investovali, v tomto zmysle sme ešte stále v mínuse.
Nemáte sponzorov?
Na tento rok mám prvý raz sponzora, ktorý mi platí trénera, čo je výrazná položka. Ostatné si platím sama.
Ste pekná, máte výsledky, a sponzori sa o vás netrhajú? Ako si to vysvetľujete?
Pravdupovediac neviem, fakt neviem...
A ponuky na reklamu máte? Vyfúknete niečo Kurnikovovej?
Niečo sa už črtá, ale nechcem to zakríknuť, takže o tom nebudem teraz hovoriť. Až o pár týždňov, keď bude všetko isté a jasné.
Aj tak je to asi dobrý pocit, keď vidíte výpis zo svojho účtu. Tá sedemciferná suma...
Tak si to predstavuje veľa ľudí. Ale ja zarábam v dolároch, a dolár teraz veľmi klesá, takže by sa mi pomaly viac oplatilo zarábať v korunách.
Keď nerátame obľúbené kabelky, ktoré si občas doprajete, na čo najviac míňate?
Na telefón. Mávam horibilné účty. Tie sú jedným z mála mojich mínusov.
Riešite obvolávaním všetkých známych smútok, keď ste ďaleko od domova?
Volám hlavne rodičom a kamarátom, ale myslím, že to je normálne. Aj keď tie účty občas normálne nie sú, to musím priznať.
Ale asi je lepšie narobiť si účet, ako smútiť a klesať na duchu, nie?
Našťastie sa mi to nedeje až tak často. Býva mi smutno možno deň-dva, ale mám rada zábavu, a keď sa o mňa pokúša melanchólia, nepodľahnem jej, ale idem sa zabaviť.
S kým? O tenistkách sa hovorí, že s konkurentkami sa nebavia, naopak, sú k nim nevraživé.
Stretávam sa aj s tými, ktoré so mnou chcú vychádzať. Som komunikatívny typ, možno aj preto je ich okolo mňa dosť. Zájdeme na večeru alebo niekam len tak – poklebetiť si.
Máte na to viac príležitostí, viac voľnosti, keď už s vami na turnaje nechodí otec, ale iba tréner?
Je to zvláštne, keď som teraz s trénerom častejšie ako s rodičmi. Našťastie s ním mám veľmi dobrý vzťah, myslím, že aj preto sa mi tak darí. Na turnajoch na mňa dohliada, ale nie je to taká kontrola ako doma. Keď sa potom po pár týždňoch vrátim domov a idem niekam von, znova si musím zvykať na to, že som normálne dieťa, ktoré rodičia ešte kontrolujú. Mamina mi volá kde som, s kým som a kedy prídem, niekedy je to naozaj ťažké.
Nebúrite sa?
Nie, takýto systém fungovania je pre mňa normálny, iný nepoznám. Zo dva razy sa už stalo, že som si povedala svoje, ale určite to nie je ľahké ani pre nich. Vďaka tenisu som dospela rýchlejšie, často sa musím spoľahnúť sama na seba. Aj im vysvetľujem, že už nie som tá malá Dominika, že sa dokážem o seba postarať, ale asi to ešte chvíľku potrvá, kým sa s tým stotožnia.
Starajú sa rodičia aj do toho, s kým randíte? Chcú dotyčného spoznať, povedať na neho svoj názor?
Určite áno. Ich názory si cením, aj nad nimi porozmýšľam, ale...
Ale? Už mali tú česť s vašou novou láskou, francúzskym tenistom Gaelom Monfilsom?
Áno, obaja boli veľmi milo prekvapení.
Neprekáža im napríklad, že je černoch?
Nemáme predsudky, takéto veci neriešime.
Keď obstál u rodičov a nemáte predsudky, prečo ste spočiatku zahmlievali, že je to iba kamarát?
Pretože je to časť môjho súkromia, ktorú nechcem rozoberať na verejnosti. Fakt bolo neuveriteľné, čo sa okolo nás dvoch rozpútalo.
S tým ste nerátali?
Absolútne nie. Netušila som, že je o mňa až taký záujem.
S Gaelom sa poznáte niekoľko rokov, ako dlho ste pár?
Len mesiac. Je to veľmi čerstvé, ešte nie je nič isté a jasné, preto som to nechcela riešiť na verejnosti.
Ako sa mu tu páčilo?
Nemala som veľa času mu to tu poukazovať, pretože tu bol len dva dni a ja som mala zápasy. Nechali sme si to nabudúce, keď bude všetko viac v pohode a nebude nás tu každý tak prežívať.
Aj Gael to tak prežíval?
Bol absolútne nad vecou. Povedal mi, že keď prídem za ním do Paríža, tam ešte len uvidím...
S trénerom si vždy dávate nejaké méty. V minulosti to bola prvá stovka, potom päťdesiatka. Aké sú teraz?
Pred týždňom som bola 29., čo sa mi zdalo neskutočné. S jedlom rastie chuť, takže teraz chcem pokračovať v dobrých výkonoch a porážať hráčky, ktoré sú v rebríčku predo mnou.
S jedlom síce rastie chuť, ale šnúra úspechov sa raz pretrhne. Strašia vás takéto myšlienky, alebo si to nepripúšťate?
Raz to zrejme príde, ale teraz sa mi darí, tak načo uvažovať o neúspechu. A nedarí sa mi náhodou, ale kvôli tomu, že tvrdo trénujem. Ak nepríde zranenie, verím, že sa mi bude dariť aj naďalej.
To ste však už úplne iná Dominika. Už nie ste tá, ktorá mala pred hráčkami priveľký rešpekt a aj preto prehrávala zápasy?
Som sebavedomejšia. Viem, že raz som hore, raz dolu. Počítam aj s nejakými neúspechmi, ale nemyslím, že nimi budem zaskočená. Ako som povedala, tvrdo trénujem, nie je dôvod trápiť sa predstavami, že sa mi prestane dariť.
Už snívate o tom, aké by bolo byť svetovou jednotkou?
Nedá sa povedať, že snívam, ale niekedy počas dlhého letu si predstavujem, aké musí byť super vyhrať ten veľký turnaj, na ktorý cestujem. Takáto predstava ma dokáže neskutočne motivovať a moje terajšie výsledky ukazujú, že drina naozaj stála za to.
Cítite sa teda na prvé priečky?
Nehovorím o prvom mieste. Mám ambíciu dostať sa do prvej desiatky a potom možno aj o niečo vyššie.
