Osobnosti z oblasti kultúry a ochrancovia ľudských práv sa pritom minulý týždeň na Putina obrátili so žiadosťou, aby nepodpísal tento zákon, ktorý umožňuje za tzv. zahraničných agentov označovať aj fyzické osoby - blogerov, novinárov a používateľov sociálnych sietí -, ak sú títo jedinci financovaní zo zahraničia.
Autori internetovej výzvy ruskému lídrovi zdôraznili, že konkrétny občan nemôže dopredu odhadnúť možné dôsledky zákona pre svoju osobu. Návrh zákona podľa ich názoru ohrozuje základné ústavou garantované práva, pričom odporovať mu na súde bude prakticky nemožné. Týmto zákonom sa rozširuje už existujúca legislatíva vzťahujúca sa na mediálne spoločnosti financované zo zahraničia. Ide o zákon prijatý v roku 2017 ako odpoveď na rozhodnutie ministerstva spravodlivosti Spojených štátov, ktoré ruskú štátom financovanú televíziu RT označilo za zahraničného agenta.
Nový zákon sa vzťahuje na každého, kto bude šíriť obsah vyrábaný mediálnymi spoločnosťami, ktoré sú zaregistrované ako zahraniční agenti a sú platené zo zahraničia. Prijatie zákona sa v Rusku stretlo s vlnou kritiky za to, že ešte viac obmedzí slobodu prejavu a štátu umožní tvrdé zákroky voči opozícii.
