Podľa rozhodnutia I. senátu ÚS z 26. novembra, došlo v kauze minuloročným rozsudkom Krajského súdu (KS) v Bratislave a uznesením Najvyššieho súdu (NS) SR k porušeniu základného práva Andreja Babiša na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.
Babiš bol vo zväzkoch ŠtB vedený ako agent pod krycím menom Bureš, sám však spoluprácu s ŠtB popiera a trvá na tom, že je vo zväzkoch vedený neoprávnene. V spore o ochranu osobnosti podal žalobu na Ústav pamäti národa (ÚPN) ešte v roku 2012. V kauze rozhodovali súdy už viackrát. Vlani bratislavský KS žalobu českého premiéra zamietol a NS SR následne odmietol Babišom podané dovolanie.
Senát ÚS daný rozsudok KS z 30. januára 2018 a uznesenie NS SR z 31. mája 2018 "zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie". Informoval o tom vo štvrtok ÚS na svojej webstránke v tlačovej správe z neverejného zasadnutia I. senátu. Vo zvyšnej časti Babišovej ústavnej sťažnosti ÚS nevyhovel. Dôvody rozhodnutia ÚS zatiaľ nezverejnil. "Plné znenie rozhodnutia bude spolu s odôvodnením zverejnené na webovom sídle Ústavného súdu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia," uviedla hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
ÚS už v spore v minulosti rozhodol, a to v prospech ÚPN. Verdiktom z 12. októbra 2017 zrušil právoplatné rozhodnutie najvyššieho i krajského súdu, že Babiš je v archívnych zväzkoch niekdajšej československej tajnej polície vedený ako agent neoprávnene. Zvrátil tak predošlé rozhodnutia súdov, ktoré dávali za pravdu Babišovi, a vec sa vtedy vrátila na krajský súd. Z vtedajšieho odôvodnenia ÚS vyplývalo, že ÚPN nie je zodpovedný za evidenciu vo zväzkoch ŠtB a zverejňovanie registračných protokolov mu vyplýva zo zákona. ÚS sa tak nestotožnil s dovtedajšou judikatúrou všeobecných súdov v tejto veci, kde žalovanou stranou bol ÚPN. Právni zástupcovia Babiša následne namietali, že sudcovia NS mali odlišný názor na pasívnu legitimáciu ÚPN ako ÚS. Zároveň poukázali na "chaos rozhodovacej praxe slovenských súdov v sporoch s ÚPN".
