Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na Carterovho asistenta. Subdurálny hematóm vzniká v dôsledku krvácania na povrchu mozgu pod lebkou, zvyčajne pri poranení hlavy, a môže ohroziť život.
"Po operácii na zmiernenie tlaku spôsobeného subdurálnym hematómom nemá žiadne komplikácie," uviedlo o pacientovi vo vyhlásení Carterovo centrum.
Deväťdesiatpäťročného Cartera, laureáta Nobelovej ceny mieru, prijali v Emoryho univerzitnej nemocnici v Atlante v štáte Georgia v pondelok, ešte pred zákrokom, ktorý lekári vykonali v utorok ráno. "V nemocnici zostane na pozorovaní, ktoré odporučili odborníci," dodalo centrum.
Carter strávil minulý mesiac tri dni v nemocnici, pretože utrpel zlomeninu panvy. Toto zranenie nasledovalo niekoľko týždňov po tom, či si doma pri páde poranil hlavu. Rýchlo sa vtedy vzchopil a už na druhý deň pracoval ako dobrovoľník pre nadáciu Habitat for Humanity - s modrinou na oku a obväzom zakrývajúcim 14 stehov.
Demokrat Carter bol v prezidentskom úrade v rokoch 1977 - 1981 ako 39. prezident Spojených štátov. Jadrom jeho vtedajšej politiky boli ľudské práva a sociálna spravodlivosť.
V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách krajiny. Predstihol vtedy exprezidenta Georgea H. W. Busha, ktorý zomrel vlani v novembri vo veku 94 rokov a 171 dní. Carter sa stal minulý mesiac prvým americkým prezidentom, ktorý dosiahol vek 95 rokov.
Aj po odchode z Bieleho domu zostal Carter verejne aktívny a v roku 2002 mu udelili Nobelovu cenu mieru za činnosť v jeho organizácii Carterovo centrum - za neutíchajúcu snahu pri presadzovaní sociálnej a ekonomickej spravodlivosti.
V auguste 2015 Carter verejne oznámil, že má rakovinu mozgu a podstúpil liečbu ožarovaním. Zdá sa, že sa z nej vyliečil, hoci šance mu dávali malé.
