Pre agentúru SITA to uviedol podpredseda ĽSNS Martin Beluský s tým, že prieskumy verejnej mienky sa dnes upravujú na základe objednávky politickej strany. Parlament 28. októbra schválil pozmeňujúci návrh koaličných poslancov k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorým sa moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky predĺži zo 14 na 50 dní.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu novelu nepodpísala. „Vzhľadom na to, že vyšla z prostredia mimovládnych organizácií, ktoré sa snažia za cudzie peniaze ovplyvňovať dianie na Slovensku, nemožno sa čudovať, že toto svoje ústavné právo v tomto prípade využila," reagoval Beluský na veto prezidentky.
Prieskumy verejnej mienky sú podľa neho manipulatívny nástroj, ktorý má za cieľ ovplyvniť rozhodovanie voličov. „Voliči sa predsa majú rozhodovať na základe volebných programov strán a výsledkov ich práce, nie na základe toho, kto má koľko percent v prieskumoch," tvrdí opozičný poslanec.
Na otázku, či ĽSNS koná pri presadzovaní predlžovania moratória v záujme svojich voličov, Beluský odpovedal, že konajú „v záujme každého, kto sa nechce nechať manipulovať predvolebnými prieskumami." Z prieskumu agentúry Focus, ktorý uskutočnila v dňoch 23. až 28. októbra na vzorke 1 000 respondentov formou telefonického dopytovania vyplýva, že 53 percent voličov ĽSNS súhlasí s tým, aby sa 50 dňové moratórium zaviedlo.
Prezidentka svoje rozhodnutie nepodpísať novelu odôvodnila tým, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou. Upriamila pozornosť predovšetkým na právo na informácie, právo na zhromažďovanie či právo na politickú súťaž. V prípade, že parlament jej veto prelomí, prezidentka podá návrh na ústavný súd, aby posúdil ústavnosť príslušných ustanovení a zároveň požiada o pozastavenie ich účinnosti. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých poslancov, teda aspoň 76.
