Americký diplomat to vyhlásil v pondelok počas oficiálnej návštevy Belehradu, informuje agentúra AP. "Domnievame sa, že ide o historickú chybu," uviedol Palmer s tým, že toto rozhodnutie Bruselu je "zlým signálom pre celý región".
Námestník amerického rezortu diplomacie v tejto súvislosti zdôraznil, že Washington sa bude Úniu snažiť presvedčiť, aby zmenila svoje rozhodnutie ešte pred summitom EÚ s lídrami západného Balkánu, ktorý by sa mal v máji 2020 konať v chorvátskom Záhrebe. "Amerika chce, aby mal západný Balkán európsku perspektívu," dodal Palmer po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom.
Začatie prístupových rokovaní s Tiranou a Skopje stroskotalo po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol odsúhlasiť akékoľvek ďalšie rozširovanie Európskej únie prv, než bude zrealizovaná reforma prístupového procesu. Proti kandidatúre Albánska sa stavia aj Holandsko, ktoré spochybňuje hodnotenie tejto balkánskej krajiny zo strany Európskej komisie.
Ako pripomína AP, vízia vstupu do EÚ predstavuje v regióne západného Balkánu silný impulz pre reformné úsilie, ako aj pre vzájomné zmierenie sa štátov, ktorých vzťahy sú zaťažené minulými konfliktami. Rozhodnutie Únie odložiť začatie prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom je preto vnímané ako určitý regres.
