Mačací život: Už 9-krát na prahu smrti!

Aj napriek svojim mnohým zraneniam je plný života a momentálne sa realizuje ako manažér dolnokubínskych basketbalistov. Život s Petrom sa naozaj nemaznal. Ešte ako dieťa stratil oboch rodičov. „Mal som tri roky, keď otec zabil matku a potom seba. Bolo to strašné. Ujali sa ma starí rodičia,“ spomína na ťažké detstvo Petr. Od piatich rokov mu učaroval basketbal, už v pätnástich sa stal rozhodcom. Keď mal Petr 17 rokov, začali ho prenasledovať autonehody. „Prežil som 9 havárií, z toho 7-krát som bol spolujazdcom a dvakrát som riadil auto sám. Všetky nehody sa mi stali v Česku,“ hovorí Petr.

Jedna nehoda sa mu stala dokonca pri prevoze sanitkou. „Bolo to vo februári 1993. Prevážali ma z jednej nemocnice do druhej. Sanitkár videl v priekope auto, zabrzdil, zacúval a vtom do nás narazilo v 150-kilometrovej rýchlosti ďalšie auto,“ hovorí. V sanitke zomrel vodič a v osobnom aute zahynula celá posádka - štyria ľudia. „Nažive som ostal len ja,“ vraví Petr. O mesiac neskôr prežil ešte ťažšiu dopravnú nehodu. „Vracali sme sa z chmeľovej brigády. V aute sme boli štyria. Na diaľnici v Humpolci sme sa čelne zrazili s kamiónom. Bol som 28 dní v bezvedomí a prežil som klinickú smrť. Lekári mi dávali 5-percentnú nádej na prežitie. Mal som krvácanie do mozgu a ochrnula mi pravá strana,“ dodáva Petr Havlíček. Neskôr sa uňho objavila epilepsia a zobrali mu vodičák. Stále však verí, že ho získa späť a sadne si za volant auta.

PETROVE NEHODY
1991 - 1 nehoda
1992 - 3 nehody
1993 - 2 nehody
1995 - 1 nehoda
1997 - 2 nehody
Spolu: 9 nehôd