Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
utorok 12. 11.
Svätopluk
7°C  Oblačno  |  Bratislava
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
03.11.2019, 00:05 | Správy | Kultúra

Viktor Hulík je autorom najznámejšej bratislavskej sochy: Ľudia si o Čumilovi strašne vymýšľajú

Výtvarník a maliar, ktorého v širokej verejnosti preslávila jediná socha! To by sa dalo povedať o Viktorovi Hulíkovi, autorovi slávneho bratislavského Čumila. Čo nám o svojej soche prezradil? Kde berie inšpiráciu k svojej tvorbe? A ako spolu s hercom Andym Hrycom cestovali stopom do Anglicka?

Fotogaléria
5
fotiek v galérii

S maliarom Viktorom Hulíkom sme sa stretli krátko po otvorení jeho výstavy Variabily v galérii Danubiana. Dal si ju ako darček k jubilejnej sedemdesiatke. Aj preto nás zaujímalo, kde hľadá po toľkých rokoch inšpiráciu. „Moja tvorivá práca sa vyvíja v logickom slede. To, čo robím v súčasnosti, mi akýmsi spôsobom predznamenáva možnosti do budúcnosti. Nepatrím k umelcom, ktorí čakajú na múzu, ale skôr čakám na voľný čas, aby som ho mohol tráviť v ateliéri,“ vysvetľuje výtvarník a popritom nám ukazuje svoje obrazy a grafiky, na ktorých sú prevažne čierno-bielo-sivé geometrické útvary. Práve hra s geometriou, čiarami, bodmi, tvarmi, ktorá neraz prechádza až do očného klamu, sa stali Hulíkovým nezameniteľným rukopisom.

Geometria sa objavuje v mnohých kultúrach a najmä v tej ázijskej. V Tibete sa používa obrazec nekonečného uzla, čo je klasická geometrická záležitosť,“ hovorí Hulík, ktorý spolu s manželkou Ilonou precestovali kus sveta. „So ženou sme navštívili aj Nový Zéland či Austráliu a môžem povedať, že nástenné skalné maľby pôvodných obyvateľov u protinožcov sú tiež čisto geometrické, rovnako ako v Peru inkské a Mexiku mayské stavby.“

Zákaz

Ale možnosti cestovať a mať pri tvorbe slobodné ruky neboli vždy v Hulíkovom živote samozrejmosťou. „Stalo sa mi, že týždeň pred otvorením mojej prvej výstavy v Galérii Cypriána Majerníka mi prišiel zákaz, že výstava nebude. Tak ani nebola. V tom čase som sa venoval námetom s ekologickou problematikou. No a vtedy malo byť predsa všetko pozitívne a optimistické. Žiadne ekologické problémy podľa súdruhov neexistovali!“ vracia sa do trpkej minulosti. A hoci pomery totalitného režimu neboli k umelcovi práve naklonené, tvoriť neprestával rovnako ako jeho spolužiaci. „Cítili sme, s prepáčením, nasratosť, že sme museli žiť v takejto krajine. Keďže naša tvorba nebola po vôli oficiálnej doktríne, organizovali sme si svoje vlastné utajené výstavy.“

Cestovanie: Otvoriť galériu

Stopovanie s Hrycom

V roku 1968, krátko pred vpádom okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, si Hulík spolu so svojím spolužiakom zo strednej školy, hercom Andym Hrycom (69) zbalili kufor a vybrali sa na dobrodružnú cestu na Západ. „Mali sme osemnásť rokov, zajačie úmysly a svet bol pre nás gombička. Cestovali sme autostopom do Anglicka a vôbec prvýkrát sme sa ocitli na Západe. Do Londýna sme dorazili za tri dni. Ľudia, ktorí nás viezli, boli veľmi milí a ústretoví. Vypytovali sa, čo sa to u nás v Československu deje a že nám veľmi držia palce.“

A keďže sa chlapci vybrali na cestu len s piatimi dolármi vo vrecku, museli sa poriadne uskromniť. „Prespávali sme v londýnskom Green parku hneď vedľa Buckinghamského paláca. Boli tam ležadlá, z ktorých sme si vždy urobili taký menší prístrešok. Každé ráno nás prišli budiť policajti, že musíme vstať a posadiť sa, pretože dámy a džentlmeni chodia so psíkmi na venčenie a my by sme ich pohoršovali,“ smeje sa výtvarník. A pretože vreckové sa minulo, chlapci si museli privyrobiť, ako len vedeli. „Pri východe z metra v Green parku mali miestni umelci každú sobotu na plotoch rozvešané svoje diela. Aj ja som tam mal zopár svojich obrázkov. Stáli sme tam so slovami - máte jedinečnú možnosť kúpiť si dielo od československého autora na jeho ceste okolo Európy,“ smeje sa Hulík.

Zatrpknutosť

Slobodné ovzdušie ich síce opantalo, ale nie na dlho. Po návrate domov sa zase všetko vrátilo do starých koľají. „Režimoví umelci mali všade otvorené dvere a náruč. No tí, ktorí sa snažili tvoriť svoje veci ako my, mali cestu zablokovanú,“ bilancuje Hulík, pričom priznáva, že pocit satisfakcie prišiel až po revolúcii. Ale i napriek tomu ich sprevádzala zatrpknutosť. „Po novembri 1989 ma najviac rozčúlilo a dodnes ma to hnevá, že sa nemala urobiť tá pomyselná hrubá čiara. Každý mal niesť zodpovednosť za to zlo, ktoré napáchal. Bývam v Devínskej Novej Vsi, čo bolo hraničné pásmo. Každú chvíľu sa tam odohrávali manévre a ozývala sa streľba. Až neskôr sme sa dozvedeli, koľko ľudí tam na hraniciach zahynulo. A za toto mali všetci tí, ktorí vydávali takéto neľudské rozkazy, niesť zodpovednosť!“

Otec Čumila: V Otvoriť galériu

Otec Čumila

Viktor Hulík sa však nevenuje len maľovaniu obrazov. Z jeho dielne pochádza aj turistami najviac obdivovaná a najznámejšia bratislavská socha – slávny Čumil. Populárny muž, ktorému z kanála vytŕčajú len hlava a ruky, je súčasťou bratislavského korza od 26. júla 1997. O existencii skutočného Čumila kolujú rôzne legendy, ktoré sú znakom bujnej fantázie ich rozprávačov. „Tá socha si žije svojím vlastným životom. Sprievodcovia si vymýšľajú rôzne príbehy s Čumilom, aby tým ozvláštnili svoj výklad. Napríklad, ak sa dotknete brmbolca na jeho čiapke, budete mať šťastie, ale aj to, že ženám, ktoré majú problém s otehotnením, vyrieši ich problém,“ smeje sa Hulík. „Dokonca jeden veľvyslanec na recepcii, ktorý nevedel, že som autor, mi začal vysvetľovať, že Čumil bol takou bratislavskou figúrkou, ktorá chodila po kanáloch a z času na čas sa vynorila vždy na inom mieste.“

Čumil sa za 22 rokov svojej existencie stal jedným zo symbolov Bratislavy a určite je najfotografovanejšou sochou v našom hlavnom meste. „Dodnes som šokovaný z toho záujmu,“ neveriacky krúti hlavou jeho autor. „Ani vo sne mi nenapadlo, že táto srandička by mohla mať takúto popularitu. A dnes ho nájdete v každom turistickom bedekri!“ povie a náhle zvážnie: „Pre mňa však Čumil stále nie je žiadne veľké umenie. Je to srandička, vtip, gag, humor, nič viac.“

Diskusia / 3
Súvisiace články:
Autor: Alexandra Mrázová, Nový Čas Víkend
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 19/B na účely spätného kontaktovania ... Viac informácií k ochrane osobných údajov nájdete tu.

Odporúčame z TIVI.sk
Odporúčame z TIVI.sk
Aktuality.sk Správy Ťažký týždeň Podcasty Prémiové čítanie Šport Obchod TV Počasie Horoskopy
Taliansky prokurátor spochybňuje rozpustenie vyšetrovacieho tímu Kuciak Aktuality.sk
Najčítanejšie
3h
24h
Kapitán Bostonu
Nádherný moment: Chárovi tlieskali na štadióne Bostonu Bruins
Old cracked wall
Francúzsko, Británia, Nemecko a EÚ sú extrémne znepokojené najnovším rozhodnutím Iránu
Popredný ruský
Foto
Ruský profesor, ktorý rozštvrtil svoju milenku († 24), prehovoril: To dievča sa premenilo na netvora
(ilustračný
Tragická správa zo sveta športu: Zomrela mladá americká gymnastka († 20)
Swimmers
Ďaleko nedoplával: V Lamanšskom prielive zachránili migranta v neopréne
Tri verzie
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dala za pravdu USA: Znepokojivý nález v Iráne
Čilský prezident
Čilská vláda kapitulovala, demonštranti dosiahli svoje: Krajina sa dočká novej ústavy
Brazílsky
Hráč Šachtaru Doneck ukázal fanúšikom prostredník: Aký mal na to dôvod?
Muž poštval
Muž poštval svojho psa na nič netušiacu mačku: Masaker! Bezbranné zviera sa už domov nevrátilo
Dvojica sa svojho
Foto
Žene sa mali narodiť trojičky, dve nenarodené bábätká si však dala vziať: Smutný dôvod
Tragédia si
Aktualizované
Mimoriadna situácia v Česku: Čelnú zrážku troch áut neprežili 4 ľudia, ďalší bojujú o život
Správy o svojom
Čižnár sa stretol s talianskym prokurátorom pre boj proti mafii: Komu klepnú po prstoch?