Na náš rozhovor prišli hexáci v novej zostave, so spevákom Petrom Šarkanom Novákom (47), ich dlhoročným kamarátom, ktorý s nimi ťažké chvíle prežíval.
Ako ste v kapele prežívali posledné spoločné mesiace s Ďuďom?
Yxo: Veľmi som dúfal, že všetko dobre dopadne a že to Ďuďo dá... Na jar to vyzeralo, že sa všetko obracia k lepšiemu, začal s nami viac vystupovať a my sme sa z toho nesmierne tešili. Bolo to obdobie, keď sme na koncerty chodili ako jedna veľká rodina. Ďuďova priateľka Mirka, Šarkan, ktorý ho v čase, keď nemohol vystupovať, zastupoval, celá naša „hexfamily“ si užívala každé jedno hranie. Začiatkom leta sa však jeho stav začal komplikovať a 14. augusta Ďuďko odišiel.
Tybyke: Všetci sme vedeli, že je ťažko chorý, ale nejako sme si to nechceli pripustiť. On sám o svojej chorobe veľa nerozprával a my sme zase dúfali, že sa nejakým zázračným spôsobom vylieči. Ale, žiaľ, nebolo to ako v rozprávke, realita bola krutá. Nič iné nám nezostáva, len sa s tým zmieriť a ísť ďalej.
Ďuďo, keď mohol, spieval a hral. Nemali ste tendenciu ho na pódiu viac sledovať, či je v poriadku?
Fefe: V podstate ani nie. Samozrejme, sme o neho mali starosť, ale keďže on sám sa snažil stále správať, akoby sa nič nedialo, správali sme sa tak aj my. Až na to, že počas koncertu sedával na barovej stoličke, si myslím, že poslucháč nemohol postrehnúť žiaden rozdiel v jeho výkone. Hranie ho napĺňalo radosťou a dodávalo mu energiu v jeho boji s chorobou. Bol silný až do konca.
Yxo: Pravda je, že to podvedome cítiš... Ale v momente, keď sme vyšli na pódium, to bol ako keby ten zdravý Ďuďo, všetko bolo v poriadku. Stále mal na nás najvyššie nároky, stále riešil každý jeden zle zahratý tón, on jednoducho maximálne žil hudbou a chcel to aj od nás. Bolo nesmierne obdivuhodné, ako celú chorobu zvládal a ako ňou nikoho nezaťažoval. Niekedy som nechápal, kde sa v ňom berie tá sila, ale aj to hovorí o tom, aký to bol super chalan.
Šarkan: On chcel vystupovať, robilo mu to dobre, na pódiu vždy pookrial. Aj cestou na koncerty v mikrobuse sme srandovali, pretože on na sebe nedával nič znať, takže sme nemali potrebu hovoriť - ustúpte, urobte miesto, ide Ďuďo. Vedel veľmi dobre odhadnúť svoje sily. Keď povedal, že koncert zvládne, tak ho dal, keď si nebol úplne istý, bol som poruke a išli sme buď na striedačku, alebo v prípade, ak boli v jeden deň dva koncerty, jeden odspieval on, druhý ja.
Yxo: Veľa s nami chodila Mirka, jeho priateľka, bola mu oporou, vozievala ho, takže to celé aj na pódiu, vyzeralo veľmi prirodzene a normálne. My sme sa tešili, že boli s nami, chalani sa striedali, niektoré pesničky spievali spolu, bolo to silné.
Prečo padla voľba na Šarkana?
Yxo: Ďuďovi stanovili termín reoperácie týždeň pred Žákovic Open 2018, naším festivalom, kde sme ani raz nechýbali. Vedeli sme, že aj keď to bude malá operácia, z ktorej sa nakoniec vykľula väčšia, koncert nedá, musel sa predsa zotaviť. Tak sme si povedali, že urobíme malý fórik a pozveme nejakých spevákov. Úplne prirodzený bol Lasky z Pary, ktorý s nami pravidelne hosťoval a napadol nám aj Šarky, náš dlhoročný kapelový kamarát. Následne sa veci vyvinuli tak, že sme sa museli rozhodnúť, ako ďalej, a bez váhania sme oslovili Šarkana na záskok, keď bude treba. Nechceli sme rušiť koncerty, ale súčasne sme chceli, aby mohol Ďuďo po operácii kedykoľvek naskočiť do rozbehnutého vlaku. Naša zostava sa rozšírila a nám pripadalo úplne prirodzené takto pokračovať ďalej.
Fefe: Šarkan je náš generačný kolega. Naše životy sa často prelínali. Čo je najdôležitejšie, je to, že to je fajn chalan, ktorý medzi nás výborne zapadol. Má podobnú hudobnú DNA a tak ako my, miluje koncertovanie.
Šarkan: Ja ako externista, ktorý za neho zaskakoval, som bol v kapele najprv len na pár týždňov. V septembri sa Ďuďo objavil na firemnej akcii, odohral normálny koncert. Zastupoval som ho len vtedy, keď bol slabší. Dokonca na jar sme si už povedali, dobre, bracho, ďakujeme za záskok, Ďuďo sa vracia, keby niečo, ozveme sa.
Ktorý bol Ďuďov posledný koncert?
Yxo: Posledný koncert mal s nami 6. júla v Nitre na námestí v rámci cyrilo-metodských dní. Tam sa už cítil trocha slabšie, hovoril nám, že cez týždeň ide do nemocnice, lebo má teploty, a v podstate z nej už neodišiel. Bol tam niekoľko týždňov, žiaľ, bolo to nezvratné a 14. augusta odišiel.
Fefe: Mal vtedy pár dní pred koncertom zvláštnu požiadavku. Povedal, že koncert zvládne celý sám, bez Šarkanovej výpomoci. A tak aj bolo. Koncert bol fantastický a Ďuďo ho zvládol famózne napriek tomu, že mimo pódia už pôsobil vyčerpane. Som šťastný, že jeho posledné živé vystúpenie sme odohrali vo výbornej atmosfére a pred takým obrovským publikom.
Kedy ste sa s Ďuďom videli posledný raz?
Yxo: V deň, keď odišiel.
Tybyke: Úplne posledný raz sme sa videli v deň jeho smrti. Posledné dni už, žiaľ, naznačovali, že koniec je neodvratný. Odišiel veľmi mladý, na vrchole svojich tvorivých síl.
Po jeho smrti ste zorganizovali rozlúčku na jeho milovanom mieste, v bratislavskej Starej tržnici. Tie prvé dni museli byť veľmi ťažké.
Yxo: V dňoch po jeho odchode bolo pre nás všetko ako v hmle, všetko išlo akoby automaticky. Áno, posledná rozlúčka sa konala v bratislavskej Starej tržnici, kde sme odohrali množstvo fantastických koncertov a tam bolo vidieť, kým Ďuďo bol. Jeho pamiatku si uctilo veľké množstvo ľudí a my sme radi, že sme ten večer dokázali spolu s jeho rodinou a s priateľkou dať dokopy. Bol to veľmi silný večer...
Tybyke: Musíme poďakovať všetkým, ktorí nám nezištne pomohli túto rozlúčku zrealizovať. A, samozrejme, ďakujeme aj ľuďom, ktorí merali cestu do Starej tržnice, aby svojou prítomnosťou vyjadrili úctu Ďuďovi.
Hoci ste sa s Ďuďom stihli rozlúčiť, nemali ste s ním predsa len nejaký spirituálny zážitok?
Yxo: Mne sa stala jedna vec. Pred dvoma rokmi v septembri mi s Mirkou na narodeniny nahrali video. Toto video mi poslala Mirka aj tohto roku v deň mojich narodenín. Skúšal som ho otvoriť vari v každej aplikácii, ale nepodarilo sa. Tri týždne po Ďuďovom odchode sme mali stretnutie „hexfamily“, s jeho rodinou, technikmi, zvukármi, teda so všetkými najbližšími, a práve deň po tomto stretnutí sa mi to video podarilo otvoriť. Verím, že mi ho otvoril Ďuďo.
Fefe: Sníva sa mi o ňom. Dosť často. Ale sú to príjemné veci.
V čom vás Ďuďo najviac ovplyvnil?
Yxo: Neskutočne som na ňom obdivoval jeho zanietenosť a lásku k hudbe. To, ako dokázal pristupovať k pesničkám, nám dalo veľmi veľa. Napriek tomu, že sme začínali ako chalani, ktorí mali všetko v paži, naučil nás poriadku, disciplíne a tomu, že treba neustále na sebe makať a pozerať sa dopredu. Mali sme veľa hádok o tom, ako a kam smerovať, no on bol tvrdohlavý, a to sa väčšinou ukázalo ako správny ťah. Dnes cítim, hoci odišiel, že to, čo nás naučil, nás ťahá dopredu, a že tu je stále s nami.
Fefe: Roky sme spolu robili hudbu. Mal obrovské skúsenosti s produkciou, myslím, že mu mnohí dnešní hudobníci môžu byť vďační. Veríme, že sa za tie roky aj na nás niečo nalepilo. Strávili sme spolu v skúšobni stovky hodín. Hudba ho fascinovala, keď robil, strácal pojem o čase. Najdôležitejší bol kvalitný výsledok. Bol veľmi tvrdohlavý, ale zároveň vedel oceniť dobrý hudobný nápad, gitarový riff.
Tybyke: Ja som sa s ním zoznámil, keď mal len 18 rokov. Doteraz som sa nestretol s človekom, ktorý by už v takom mladom veku toľko dokázal. Vedel byť aj prísny, ale myslel to dobre, aby boli nahrávky čo najlepšie. Bol to profesionál, presne vedel, čo chce, a vyžadoval to aj od nás.
Aká asociácia vám napadne, keď sa teraz povie jeho meno?
Yxo: Ja mám dve. Mám dva, tri roky, hráme sa za domom, naučil ma bicyklovať sa na jeho bicykli a ja jeho trochu boxovať, lebo ja som viac bitkár a on vlastnil ten bicykel. Boli sme ako oheň a voda, on najlepší žiak a ja, naopak, jeden z tých horších na nasej škole na Nevädzovej. On hral na klavíri, recitoval a ja som naháňal loptu a nerád sa učil. Druhá: Bol veľmi prísny, niekedy až neprávom, veľakrát sme na neho boli nahnevaní, lebo on mal len tie najvyššie očakávania od všetkých, s ktorými robil. My sme boli najbližší spolupracovníci a o to viac to od nás vyžadoval, aj keď vedel, že nie sme nejakí megainštrumentalisti. Napriek tomu nás vždy hnal dopredu a my sme sa pri ňom veľa naučili.
Fefe: Zakaždým, keď si naňho spomeniem, vidím ho, ako sedí za počítačom v našej skúšobni, ktorá bola zároveň nahrávacím štúdiom. Strávil som tam s ním naozaj mnoho času, najmä pri príprave posledného albumu, ktorý sme v podstate najskôr nahrali u nás v štúdiu a potom ešte raz v štúdiu pri Prahe. V podstate mám často pocit, akoby tam sedel aj teraz, stále neviem celkom absorbovať fakt, že už tu naozaj nie je a táto predstava mi to uľahčuje.
Čo okrem hudby mal ešte rád? Napríklad jedlo?
Fefe: Áno, ale nebol gurmán v pravom zmysle slova. Jeho gastronomické túžby boli nevyhranené a obsažnejší jedálny lístok ho načisto rozhodil. Nevedel si vybrať. Mal geniálnu vlastnosť totálne zmiasť čašníka. Keď sme prišli do reštaurácie, všetci sme si objednali. Čašník sa už zberal na odchod, keď Ďuďo zahlásil: Počkajte, počkajte a zmenil objednávku. Kým sa dostal čašník z jeho dosahu, zmenil ju tretíkrát. Bežne sa potom stávalo, že každému nakoniec priniesli niečo úplne iné, ako sme si objednali. Menil to zo steaku, cez halušky, na demikát.
Šarkan: Prišli sme na pumpu, všetci vystúpili a keď sme sa vracali do auta, vystúpil Ďuďo.
Fefe: Plachetnice. Chcel si na to urobiť papiere. Rád chodil na loďku, boli sme párkrát s ním. Nechcel jazdiť ani za svet motorom, musel ísť na plachtu, to bolo jeho. Doma rád behával, aj vďaka nemu sme spolu zabehli beh Devín – Bratislava. Síce 12 kilometrov za hodinu, ale zabehli. Miloval vodu, chodil sa kúpať do Rusoviec, bol pomerne zúrivý šofér, divoký. Najviac však žil hudbou, čítal odborné časopisy a mal výborný prehľad v hudbe, dokonca aj v štýloch, ktoré by ste nečakali, jeho ste nenachytali.
Yxo: Mal rád svoju rodinu, priateľku a život. My sme boli veľmi realisticky zmýšľajúci a on bol náš pravý opak, človek myšlienkami v oblakoch. Niekedy sme na seba preto narážali, ale v konečnom dôsledku nás to posúvalo vpred. Som veľmi rád, že som s Ďuďom prežil 44 rokov a že mi toľko toho dal. Možno aj preto nie je jeho odchod pre mňa definitívnou bodkou, ale stále je tu so mnou. Veľakrát rozmýšľam, ako by tú-ktorú vec urobil on a často mi pohľad cez jeho optiku pomôže.
Tybyke: Miloval spánok. Často sa nám to stalo osudným pri odchode z hotela. Domov sme sa dostali až večer... Ale jeho hlavnou záľubou bola určite hudba.
Nosíte pri sebe niečo ako pamiatku na Ďuďa?
Šarkan: (ukáže na pútko nohavíc s koženým náramkom) Ja tu mám takéto, čo mi doniesol z Mexika.
Tybyke: Našiel som doma kazetu s venovaním. Daroval mi ju Ďuďo, je to nahrávka z jeho absolventského koncertu na vysokej škole. Záverečný koncert, ktorý robil ako tajničku, do ktorej dopĺňal tóny.
Yxo: Každý večer, keď ideme s malou Emmou spať, zastavíme sa pri jeho fotke a dáme mu dobrú noc, aj dedovi Janovi, oni sú tam hore spolu. Každý deň naňho myslím.
Z autorskej dvojice Hexu zostala polovica - Fefe. Ako bude vyzerať skladateľský proces v kapele teraz?
Fefe: My sme robili hudbu roky spolu. Ostalo nám veľa rozrobených vecí a ja, samozrejme, pokračujem v skladaní pesničiek a písaní textov. Momentálne pracujeme na novej skladbe, ktorú sme nahrali na jar ako demonahrávku ešte my dvaja s Ďuďom. Na jej dokončovaní sa práve v týchto dňoch podieľa celá kapela v spolupráci s producentom Adamom Kurucom. Bude to vlastne také reverzné zvukové inžinierstvo. Do existujúceho Ďuďovho spevu sme v štúdiu nahrali hudobný podklad. Budúci rok určite vyskúšame nahrať niečo nové, samozrejme, už so Šarkanovým spevom.
Ostali po Ďuďovi ešte iné skladby, ktoré sa chystáte vydať?
Fefe: Máme veľa rozrobeného materiálu. Časom sa k nemu určite vrátime. Bola by škoda hodiť všetku tú krásnu hudbu za hlavu.
Yxo: Momentálne dokončujeme už spomínanú pesničku s pracovným názvom Pridaj sa k nám. Ďuďo do nej vymyslel aj zborové vokály a my sme ich naspievali s našimi deťmi a kamarátmi. Na nahrávke preto budete môcť počuť aj Tomáša Slobodu z Le Payaco, Laskyho z Pary, Ďuďovu dcéru Máriu, moju dcéru Hanku, Tybykeho dcéru Karolínu, Fefeho syna Sebina, Šarkanovu dcéru Elu, dcéru Tomáša Slobodu Lilianu a nás hexákov.
V novembri vás čakajú tri koncerty k 30. výročiu kapely.
Yxo: Tieto koncerty sme plánovali ešte začiatkom roka a celá myšlienka bola, že si pozveme kopec hostí, ktorí mali s nami počas tridsiatich rokov niečo spoločné, ktorých máme radi a s ktorými sme prešli kus života. Tridsať rokov v živote kapely je naozaj celkom slušná doba a tých kamarátov sa nazbieralo veľmi veľa. Na koncertoch zahráme prierez celou tvorbou – od prvých pesničiek až po najnovší singel Pridaj sa k nám. Diváci uvidia aj niečo z nášho foto-video archívu a celý koncert bude aj spomienkou na nášho Ďuďa a na to, čo tu pre nás krásne zanechal.
Ako bude vyzerať budúcnosť Hexu?
Fefe: Momentálna zostava Hexu je silná. Hráme takto už vyše roka, absolvovali sme desiatky koncertov, na ktorých sa striedali v úlohe speváka Ďuďo so Šarkanom a mnohé, na ktorých už spieval Šarkan sám. Jediným meradlom sú reakcie fanúšikov, a tie sú fantastické. Práve preto si myslím, že pokračovanie v novej zostave má zmysel. Aj vďaka hraniu sa vyrovnávame so stratou kamaráta o čosi ľahšie.
Yxo: Aktuálnu zostavu kapely Hex tvoria: Yxo, Tybyke, Fefe, Šarkan a dopĺňajú Laco Tvrdý, gitara a Peťo Letovanec, trúbka. Verím, že takto vydržíme čo najdlhšie, možno ďalších 30 rokov.
Tybyke: Ďuďo aj jeho rodina nás v tom podporili, aby sme hrali ďalej a my sa zo všetkých síl budeme snažiť nesklamať ich dôveru. Samozrejme, chceme do budúcna vydávať aj nové skladby, veľa koncertovať a baviť ľudí. A musíme to robiť najlepšie, ako vieme, aby bol na nás Ďuďo hrdý.
