Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ informačnej kancelárie Rady Európy Viliam Figusch. Súd uznal Lexové sťažnosti, ktoré podal v septembri 1999 v súvislosti s jeho nezákonnou väzbou v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Neuznal mu však nepeňažnú ujmu, ktorú žiadal. Od SR chcel symbolické jedno euro.
Podľa ESĽP je rozhodnutie v prospech Lexu dostatočnou satisfakciou. Slovensko však bude musieť bývalému riaditeľovi SIS vyplatiť do troch mesiacov 8 000 € z pôvodných 17 652 €, ktoré žiadal za náklady a výdavky spojené s týmto konaním. Rozsudok bude právoplatný, ak sa obe strany do troch mesiacov neodvolajú. V opačnom prípade môže spor pokračovať vo Veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva.
Bývalý šéf tajnej služby sa na ESĽP obrátil v septembri 1999 a sťažoval sa, že boli porušené jeho ľudské práva - prezumpcia neviny a uvalenie nezákonnej väzby. V sťažnosti okrem iného namietal, že vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner, šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor a iní vysokopostavení štátni úradníci ho v masmédiách označujú za zločinca, čím porušujú prezumpciu neviny.
Lexa víta rozhodnutie ESĽP
Ivan Lexa víta rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). „Z rozsudku vyplýva, že moje rozhodnutie v roku 1999 postaviť sa na odpor v súlade s článkom 32 Ústavy SR formou odchodu do viacročného exilu bolo legitímne a na tú dobu jediné možné riešenie s ohľadom na to, že štát porušoval moje ústavou garantované ľudské práva,“ uviedol dnes pre agentúru SITA Lexa.
Upozornil, že súd konštatoval, že štátne orgány SR v tom čase v rozpore s európskymi konvenciami porušili článok 5 odsek 1 konvencie, ktorá garantuje práva na osobnú bezpečnosť a slobodu. Zároveň poďakoval medzinárodnému tímu právnikov Ľubomírovi Hlbočanovi, Jánovi Cuperovi a Alexandrovi Bělohlávkovi za vykonanú prácu.
Štát zváži, či sa odvolá voči rozsudku
Štát zváži, či sa odvolá voči rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého bývalý šéf tajnej služby Ivan Lexa bol vo väzbe nezákonne. "V prípade je veľmi významné, že rozsudok bol vyhlásený jednomyseľne, odvolanie bude veľmi ťažké, ale nevylučujem ani takýto postup," povedala pre agentúru SITA zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková, ktorá v tomto spore Slovenskú republiku zastupovala.
Na odvolanie majú trojmesačnú lehotu. Ako ďalej Pirošíková dodala, Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí odvolanie vôbec prijať. "Porota piatich sudcov veľkej komory takúto požiadavku prijme iba vtedy, ak by boli v prípade závažné otázky, ktoré sa týkajú Dohovoru o ochrane ľudských práv," vysvetlila.
Dôvody, prečo ESĽP rozhodol v prospech Ivana Lexu, sú napríklad tzv. Mečiarove amnestie. Európsky súd sa odvolal na článok Ústavy SR, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. ESĽP neprijal argument slovenskej vlády, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu boli amnestie zrušené a neexistovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné. Teda, že štát o tom nevedel a v čase keď ústavný súd rozhodol, bol už Lexa na slobode. "Podľa európskeho súdu nestačí skutočnosť, že orgán verejnej moci sa domnieva, že jeho konanie je v súlade s ústavou," dodala Pirošíková.
Mečiar: Štát by mal Lexovi zaplatiť za väzbu
Štát by mal podľa predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara nahradiť Ivanovi Lexovi škodu nielen za väzbu, ale aj za poškodenie mena a cti. „Čas, ktorý ušiel od udalostí, ktoré sa odohrali a bolesti, ktoré to prinieslo so sebou, sa v peniazoch nahradiť nedajú,“ povedal však Mečiar novinárom v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Lexa má podľa neho predstavu, že získané peniaze venuje nadácii, ktorá by v budúcnosti mala pomáhať ľudom.
