Informovala o tom v noci na stredu agentúra AFP. Od svojho zvolenia v roku 2016 už republikánsky prezident v mene USA odstúpil od parížskej dohody o klíme a systematicky sa snaží zmeniť environmentálne nariadenia či zákony prijaté počas ôsmich rokov, keď bol v úrade prezidenta USA demokrat Barack Obama.
K takýmto opatreniam patrí aj plán pre čistú energiu, ktorého cieľom bolo urýchliť zatváranie uhoľných elektrární stanovením emisných stropov pre znečisťujúce plyny.
Tento plán uviazol na súde a nenadobudol účinnosť. Trump sa ho rozhodol nahradiť menej reštriktívnym plánom pre dostupnú čistú energiu (ACE), na ktorom na prezidentom pokyn pracuje federálna Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA).
Generálny prokurátor štátu Kalifornia Xavier Becerra tento Trumpov zámer kritizuje. "Táto vláda sa rozhodla zrušiť plán čistej energie a zameniť ho bezzubou náhradou," uviedol.
Podľa vládnych návrhov by si každý štát USA v súlade s ACE stanovoval svoje vlastné kritériá pre uhoľné elektrárne pôsobiace na svojom území. Guvernér štátu Kalifornia Gavin Newsom v tejto súvislosti kritizoval Trumpovu vládu za "krátkozrakosť". "Vôbec nemyslia na ďalšie generácie. Hanba im," uviedol v utorok.
Donald Trump neprestajne chváli "uhoľný priemysel" a spochybňuje realitu globálneho otepľovania či rolu, ktorú v tomto procese zohráva činnosť človeka. Americký ťažobný priemysel je v kríze aj napriek miliónom dolárov investovaným do výskumu zameraného na zlepšenie výkonu tepelných elektrární. Vzhľadom na lacnejšie a ekologicky prijateľnejšie riešenia spotreba uhlia v USA je podľa vlády najnižšia za posledných 40 rokov a počet zatváraných baní stúpa.
Americkí voliči zriedka považujú zmenu klímy za prioritnú tému prezidentských volieb, ale tento ich postoj sa mení. V aprílovom prieskume verejnej mienky, ktorý si dala urobiť spravodajská televízia CNN, to bol najdôležitejší problém v prostredí voličov Demokratickej strany. Téma zmeny klímy dokonca predbehla aj tematiku zdravotnej starostlivosti.
