Kde bolo, tam bolo, jedno nemecké múzeum dostalo náhrobok, o ktorom sa myslelo, že sa dávno stratil. Patril barónke Marii Sophii Margarethe Catherine von Erthal, ktorá podľa niektorých bádateľov bola predlohou pre rozprávku o Snehulienke. Narodila sa v roku 1729 a bola dcérou kniežaťa Philippa Christopha von Erthal a barónky von Bettendorff. Žili v zámku v Lohri nad Mohanom. Po smrti barónky sa knieža znovu oženil. Vzal si Claudiu Elisabeth Mariu von Venningen, grófku z Reichensteinu. Macocha neznášala jeho deti z prvého manželstva.
Bratia Grimmovci rozprávky písali podľa príbehov, ktoré počuli od ľudí. Dlho žili pri Hanau, ktoré je len 50 km od Lohru. Snehulienku vydali knižne v roku 1812. Hoci ich život mal mnohé spoločné prvky, ten Mariin sa na rozdiel od Snehulienky neskončil šťastne svadbou s princom. Už v mladom veku oslepla, nikdy sa nevydala a v roku 1796 zomrela v kláštore. Jej náhrobok bol najskôr v kostole, po jeho zbúraní ho premiestnili do nemocnice, ktorú založil jej brat. Aj tú pred 50 rokmi zbúrali a myslelo sa, že náhrobok bol zničený. Držala ho však miestna rodina, ktorá ho teraz dala múzeu.
Snehulienka mala zlú macochu
Aj Maria Sophia von Erthal mala zlú nevlastnú mamu.
V rozprávke je hovoriace zrkadlo
Lohr bol známy výrobou skla a zrkadiel. Otec Marie Sophie mal na zámku kvalitné hladké zrkadlo, ktoré bolo v tom čase výnimočné. Označovali ho, ako „hovoriace pravdu“, pretože zobrazovalo verný obraz.
V rozprávke je strašidelný les
V okolí Lohru bol les známy lupičmi a útokmi divých zvierat.
Snehulienka našla za siedmimi horami chalúpku
Bývalo v nej sedem trpaslíkov, ktorí pracovali v bani. Banícke mesto Bieber delí od Lohru sedem hôr. V tamojších úzkych štôlniach často pracovali malí ľudia alebo dokonca deti. Pri práci nosili kapucne.
