Junckerovi sa nepáči skutočnosť, že sa pri výbere nového šéfa EK nedodržal princíp takzvaných špicenkandidátov, na základe ktorého bol v roku 2014 zvolený aj on sám.
Nemeckú političku von der Leyenovú nominovali v utorok do funkcie ako kompromisnú kandidátku lídri krajín EÚ po tom, ako na tento post odmietli špicenkandidátov, teda volebných lídrov hlavných európskych politických táborov.
O tom, či sa Ursula von der Leyenová skutočne stane šéfkou exekutívy EÚ, rozhodnú 15. júla poslanci Európskeho parlamentu. Mnohí z sa pritom stavajú k nominácii von der Leyenovej kriticky.
"Proces (výberu) nebol veľmi transparentný," povedal Juncker v piatok na tlačovej konferencii v Helsinkách, kam pricestoval vo štvrtok spoločne s eurokomisármi pri príležitosti začiatku polročného predsedníctva Fínska v Rade Európskej únie. Týmito slovami reagoval novinársku otázku týkajúcu sa výberu nového predsedu EK.
Juncker porovnal súčasnú situáciu s obdobím spred piatich rokov, keď lídri EÚ vybrali do čela komisie jeho. Podľa neho išlo vtedy o veľmi transparentné rozhodnutie, keďže on sám kandidoval v eurovoľbách v roku 2014 ako špicenkandidát Európskej ľudovej strany (EPP). "Žiaľ, nestala sa z toho tradícia. Ja som bol prvým aj posledným špicenkandidátom," vyhlásil Juncker podľa agentúry Reuters. Ursula von der Leyenová nielenže nepatrila medzi špicenkandidátov, ale vo voľbách do EP z mája 2019 vôbec nekandidovala.
