Výsledkom môže byť spálenie pokožky, úžeh, no a v horúčavách sa môže hlásiť o slovo aj úpal. Aký je medzi nimi rozdiel a aká je prvá pomoc? Radí kožná lekárka Michaela Dubčeková.
Máme za sebou pekelný týždeň. Prvá vlna extrémnych horúčav nás poriadne potrápila. Na Slovensku sa teploty vyšplhali nad 35 °C a vo európskych metropolách museli ľudia vydržať teploty cez 40 °C! V takomto teple na nás pri pobyte na slnku, ale aj mimo neho striehne nebezpečenstvo.
Vzniká následkom priameho pôsobenia slnečného žiarenia na oblasť hlavy a šije, výsledkom je prehriatie mozgu. Často je sprevádzaný spálenou pokožkou. Ak nám slniečko uštedrí nepeknú príučku, základom je pacienta chladiť.
Príznaky: Nastupujú pomaly. Typická je spálená začervenaná pokožka, pľuzgiere a stuhnutie šije, pacient nemôže priblížiť bradu ku hrudi podobne ako pri zápale mozgových blán. Ďalej sú to bolesti hlavy, malátnosť, porucha koncentrácie, závraty, nevoľnosť až vracanie...
Prvá pomoc: Prenesenie postihnutého do chladnejšieho prostredia, dôležité je chladenie, pozor - nie studenou, ale vlažnou vodou. Ochladiť telo môžeme aj ventilátorom. Dôležité je doplnenie tekutín, po malých dúškoch, najlepšie čistá alebo minerálna voda.
Pri úpale dochádza k zlyhaniu termoregulačných systémov, čo vedie k prehriatiu organizmu. Pozor, nie následkom pobytu na slnku ako v prípade úžehu, ale skôr pobytu v horúcom prostredí. Termoregulácia totiž zlyháva pri teplotách nad 35 °C a pri vysokej vlhkosti vzduchu. K úpalu môže ľahko dôjsť aj v rozhorúčenom dopravnom prostriedku, pri nedostatku tekutín, v uzatvorenej, nevetranej miestnosti, v dôsledku zvýšenej námahy, na masových podujatiach, pre nevhodné oblečenie, ktoré je nevzdušné a bráni odovzdávaniu tepla, v dôsledku ochorenia, pri dehydratácii...
„Prehriatie vzniká, ak telo vytvára alebo prijíma viac tepla, ako je schopné odovzdať do okolia. V úvodnej fáze sa organizmus snaží o presun krvi z centrálnych častí tela do kože. Postupne zlyháva tepelná regulácia, teplo sa prestane odvádzať z centra, teplota sa zvyšuje a výsledkom je tepelný úpal,“ vysvetľuje záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. Náchylnejšie na úpal sú malé deti a starší ľudia, ktorých termoregulačné systémy nie sú už také účinné ako u zdravých ľudí.
Príznaky úpalu: Nastupujú rýchlo. Typická je vysoká teplota nad 41 °C, suchá pokožka, pretože postihnutý sa prestáva potiť. Bolesť hlavy, zrýchlený tep, dych, znížený krvný tlak, malátnosť, únava, búšenie srdca, bolesti, napínanie na vracanie, ale aj svalové kŕče. Nie je prítomné stuhnutie šije ako pri úžehu. Môžu sa vyskytnúť aj náhle poruchy vedomia, podráždenosť, halucinácie, zmeny správania, zmätenosť, dezorientácia, kolaps či strata vedomia.
Prvá pomoc: Je podobná ako pri úžehu - prenos človeka do tieňa či chladnejšieho prostredia, chladenie vlažnou vodou, studené obklady - vynikajúco pôsobia ľadové obklady na krk, podpazušie a slabiny. Pacienta ochladzujte, kým teplota neklesne na 38,5 °C, nie menej, aby neupadol do šoku. Podávajte po dúškoch vodu a ak sa príznaky do 30 minút nezmiernia, vyhľadajte lekársku pomoc. Pozor, nepodávajte lieky na zníženie teploty, pretože teplota z úpalu vzniká z iných príčin ako teplota pri zápalovom ochorení!
Ak telo necháme bez ochrany nadmerne vystavené slniečku, môžeme si privodiť spálenie. Prvým a najviditeľnejším príznakom je začervenanie alebo pľuzgiere na koži. „Solárna dermatitída je vlastne zápal kože zo slnka. Nastáva, ak koža prijme zo slnka viac joulov energie, ako by mala. Príznaky spálenej pokožky sa objavia zvyčajne tri až dvadsaťštyri hodín po opaľovaní. Reakcia kože je podobná, ako pri klasickej popálenine a podľa závažnosti ju rozdeľujeme do troch stupňov,“ objasňuje doktorka Dubčeková. To, koľko slniečka znesieme, závisí od veku, fototypu, dostatočného ochranného faktora, ale aj od geografickej polohy.
„Nezanedbateľné je aj miesto, kde sa na Zemi nachádzate, pretože ak ste napríklad v okolí rovníka, tam svieti slnko na zemský povrch oveľa kolmejšie, čiže sa žiarenie dostáva oveľa hlbšie do kože a je ničivejšie.“ Spáliť sa, samozrejme, nemusíte iba počas relaxu pri vode, ale aj počas bežného pohybu na ulici. „Ľudia si neuvedomujú, že slnečné lúče sa odrážajú aj od chodníkov, čiže ak už ráno viete, že pôjdete po slnku viac ako 20 minút, natrite sa,“ radí dermatologička.
To, že každé spálenie môže byť nebezpečné, si asi nemusíme vysvetľovať. „Už dve spálenia do pľuzgiera do 18. roku života, keď ešte nemá človek plne vyvinutú kožu, výrazne zvyšujú riziko rakoviny kože. V takýchto prípadoch dochádza k poškodeniu buniek a ku zmene DNA. Bunky sa za normálnych okolností vedia opraviť, ak je však žiarenia veľa a prekročí sa kumulačná dávka, DNA zmutuje a nevie sa obnoviť.“
Príznaky:
– začervenaná pokožka, miesto je horúce, bolí
- pľuzgiere
- olupovanie kože
Prvá pomoc: Postupujte ako pri popáleninách - studená sprcha, studené obklady. Nezabúdajte na dopĺňanie tekutín, pretože nie je poškodená len naša pokožka, ale prehriaty je celý organizmus. Na spáleniny sú vhodné aj rôzne masti, spreje a peny s obsahom panthenolu, aplikujte ich v pravidelných intervaloch a v tenkej vrstve. Ak vás trápi veľká bolesť, môžete ju aj pri spálení blokovať analgetikami a pri rozsiahlejšom spálení nezabúdajte na pokoj na lôžku. Samozrejmosťou je vyhýbanie sa slnku, kým sa koža a celý organizmus nezregeneruje.
