„Ako sedíme, to vyšlo automaticky. Samo Baláž vždy dirigoval lode, v ktorých jazdil. Ja som bol najčastejšie druhý alebo tretí, rovnako ako Adam Botek, a Csaba Zalka sedával vždy vzadu,“ vysvetlil rodák z Komárna, ktorý túžil v Minsku na druhej európskej olympiáde vybojovať jeden z posledných cenných kovov, ktorý mu chýbal. Tri má z OH, 16 z MS, 5 z ME a jednu z Európskych hier.
„Je to úžasný pocit, že som pridal medailu aj z tohto podujatia! Chcel som ju už v Baku, ale tam nám tesne ušla,“ prezradil Erik, ktorému k splneniu sna pomohli o pätnásť rokov mladší parťáci. „Máme spoločné ambície a chuť drieť, aby sme tú ambíciu naplnili. To je dôležitejšie ako vek,“ vyhlásil veterán našej kanoistiky, ktorý dodal, že ešte nikdy nešiel preteky v takom protivetre ako teraz v Minsku.
„Nepamätám si, či som vôbec v takom protivetre aj trénoval! Táto partia to určite neskúsila... Bolo to divoké! Najviac som ľutoval nášho háčika Sama Baláža, ktorý všetok ten vietor a vodu schytal ako prvý,“ pokračoval Erik s tým, že teraz sa celá príprava sústredí na august a Szeged, kde sa na MS budú rozdávať olympijské miestenky do Tokia 2020. Aby to vyšlo, treba skončiť aspoň na 6. mieste.
