Ten však rovnako rozhodol v jeho neprospech a odklepol mu 3-ročnú podmienku, no zmiernil mu aspoň dobu probačného dohľadu. Rybanič sa po novom ani nemusí ospravedlniť Kaliňákovi, súd mu ale uložil iný kuriózny trest.
Rajtárov (SaS) poslanecký asistent nazrel do účtov Kaliňáka už pred viac ako tromi rokmi. Neboli to však iba účty exminista vnútra, ktoré Rybanič ako zamestnanec Tatra banky prelustroval. Skontroval aj transakcie Bašternáka, Kočnera a exministra dopravy Jána Počiatka. Rybanič následne svoje zistenia posunul novinárke Trendu. Okresný súd v Petržalke mu za to pôvodne naparil 3-ročný trest s 5-ročným probačným dohľadom. Navyše sa mal Kaliňákovi ospravedlniť.
Odvolací krajský súd mu trest čiastočne zmiernil, 3-ročná podmienka síce ostala, no dohľad sa znížil na rok a Rybanič sa nemusí ospravedlniť.
Smer vidí za Rybaničovým konaním Rajtára a podľa stanoviska strany je jediným, kto sa má ospravedlniť práve Rajtár Rybaničovi za zničenie života. Súd ho však zaviazal napísať 30-stranovú „slohovú prácu“ o legislatíve upravujúcej bankové tajomstvo. „Píšem teraz bakalársku prácu, takže to asi spojím s tým,“ odpovedal pobavene Rybanič.
Ťažká úloha súdu
Rybaničova obhajoba namietala prvý výsluch ako nezákonný, čo odvolací súd uznal. Rybaničovi totiž policajti doručili predvolanie osobne do priestorov banky okolo 14. hodiny. Odvtedy ho podľa súdu prakticky zadržiavali až do štvrť na štyri ráno a vykonávali uňho v noci domovú prehliadku. „Polícia po vznesení obvinenia nemala žiadny dôvod, aby vykonala výsluch Rybaniča ihneď, v nočných hodinách a v situácii, keď sa v tom čase o 22:35 nachádzal Rybanič na polícii už viac ako 8 hodín,“ konštatoval sudca Peter Šamko.
Podľa trestného poriadku sa majú procesné úkony realizovať od 7.00 do 20.00 v úradných miestnostiach. Druhou úlohou pre súd bolo vysporiadať sa s otázkou, či Rybanič nie je ohlasovateľ korupcie, tzv. whistleblower, v dôsledku čoho by bol chránenou osobou. Rybaničov obhajca sa chcel s touto otázkou obrátiť na Súdny dvor EÚ. Krajský súd tomu nevyhovel.
„Ak by sme pripustili, že uvedené konanie je whistleblowing, potom by sme museli pripustiť, že whistleblowerom je aj každý heker, ktorý sa nabúra do systému banky a zverejní údaje... Rybanič nebol oprávnený vstupovať do týchto účtov,“ vysvetlil sudca. Rybanič pre odsúdenie príde o mandát miestneho poslanca v Rači.
Čo Rybanič zistil
Kaliňák v minulosti vyhlásil: „Od pána Bašternáka som nikdy žiadne peniaze neprijal, ani od jeho firiem, či už priamo, alebo sprostredkovane.“ Rybanič však zistil, že Kaliňák inkasoval od Bašternákovej firmy B. A. Haus 260 000 € rozdelených do troch platieb. Exminister to označil za „splátku pôžičky“, ktorú firme poskytol Bašternák, a Kaliňák ju pri kúpe podielu tej firmy prevzal na seba.
Súd: Prečo nie je whistleblower
- Informácie získal nelegálne, keďže Kaliňák nespadal pod jeho klientelu a nemal dôvod sledovať jeho transakcie.
- Informácie nezískal náhodne pri vykonávaní svojej každodennej náplne práce, ale vyslovene ich vyhľadal.
- Nepoužil prednostné kanály na nahlasovanie korupcie, banke to nahlásil až po medializácii prípadu.
- Nenahlasoval protiprávne konanie svojho zamestnávateľa, teda Tatra banky, ale jej klienta.
- Nehrozilo mu za ohlásenie informácií prepustenie, pretože bol v tom čase už vo výpovednej lehote.
