Hajdúk sa venuje výskumu schizofrénie a sociálnej kognície, teda súboru schopností, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú a spracovávajú sociálne podnety, ako napríklad výrazy tváre, zámery či presvedčenia. Svoje nedávne výsledky publikoval vo viacerých významných zahraničných vedeckých časopisoch.
V tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala hovorkyňa UK Lenka Miller, psychológ konštatuje, že „schizofrénia je závažná psychická porucha, ktorá sa spája najmä s prítomnosťou bludov a halucinácií. Postihuje jedno percento populácie, teda na Slovensku asi 50-tisíc ľudí. Veľká časť pacientov má zároveň ťažkosti aj s každodenným fungovaním v medziľudských vzťahoch, práci a voľnočasových aktivitách.“
Hajdúk v spolupráci s kolegami z USA zistil, že skoro 75 percent pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia.
„To číslo je pomerne vysoké, ale hneď, keď budeme vedieť týchto ľudí spoľahlivo identifikovať, môžeme im poskytnúť terapiu, napríklad vo forme tréningu sociálno-kognitívnych zručností,“ vysvetľuje psychológ. Narušenie v oblasti sociálnej kognície totiž podľa neho patrí medzi základné prejavy schizofrénie.
„Tréningy sociálnej kognície sa ukazujú byť vhodným doplnkom k štandardnej terapii, keďže vytvárajú priestor na osvojenie a precvičovanie sociálnych spôsobilostí, čím pozitívne ovplyvňujú samotnú funkčnosť pacienta,“ približuje Hajdúk.
Potvrdzujú to podľa neho aj výsledky z dát, ktoré zbierali u nás. „Tie potvrdili, že práve sociálna kognícia je kľúčová schopnosť, na ktorú by mali klinickí psychológovia u pacientov so schizofréniou zamerať svoje intervencie. Niektoré z psychologických postupov na rozvíjanie týchto schopností už uplatňujeme aj na našej klinike,” dodáva Hajdúk.
V súčasnosti sa zaoberá tým, či majú podobné ťažkosti aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Prvotné výsledky ich výskumného projektu pritom naznačujú určité podobnosti medzi týmito poruchami.
„Verím, že výsledky týchto výskumov a aj ďalšie nadväzujúce projekty budú významným príspevkom k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií u pacientov s týmito ťažkými zdravotnými komplikáciami. Ako rektora ma zároveň nesmierne teší, že naši odborníci dokážu spolupracovať aj naprieč viacerými fakultami so spoločným cieľom zlepšiť životy ich pacientov,“ uviedol v tejto súvislosti rektor UK Marek Števček.
