Verdikt lekárov bol šokujúci – srdce mu bije na 15 percent! Namiesto toho, aby sa zrútil, pozbieral všetky sily, ktoré mu ostali, a k chorobe sa postavil optimisticky. Rozhodol sa žiť. Nový Čas speváka navštívil pred pár dňami v jeho dome pri Bratislave.
Ako ste zistili, že s vaším srdcom niečo nie je v poriadku? Myslíte si, že ste si k tomu pomohli aj nasadeným pracovným tempom?
Pracovné tempo bolo u mňa vždy šialene rýchle. Predtým, ako ma hospitalizovali, som sa niekoľko týždňov cítil unavený. Neprikladal som tomu vážnosť, pripisoval som to chrípkovému obdobiu. Robím celý život veľmi veľa. Pracujem dlho do noci a potom málo spím, len asi štyri hodiny. Ráno vstanem o šiestej, o siedmej a už vyrábam relácie alebo píšem. Moja práca ma úplne zožrala... Okrem toho sa starám o dom, všetko si robím vlastnými rukami. Medzitým televízia, koncerty, agentúrna činnosť, papierovačky... Bolo toho asi veľa.
Kedy ste vyhľadali konečne lekára?
Keď som už nedokázal dýchať, ani spať. Len čo som si ľahol, prestal som dýchať. Musel som si sadnúť a lapal som po dychu. Myslel som si, že to spôsobujú pľúca, vôbec mi nenapadlo, že by mohlo ísť o srdce. Až keď som hádzal psom loptičku a v jednej chvíli som sa nemohol nadýchnuť, zavolal som profesorovi Viliamovi Fischerovi. Chcel som sa len poradiť, čo robiť. Keď som mu povedal do telefónu, čo sa stalo, prikázal mi: Seď na zadku, nič nerob, nehýb sa, idem po teba! Prišli sme do nemocnice, kde zistili, že srdce mi ide na 15 percent. Okamžite si ma nechali na JIS-ke a napojili na prístroje. Bránil som sa hospitalizácii, na druhý deň som mal nakrúcať reláciu. Stále mi nedošlo, že je to naozaj vážne. Povedali, že stačil jeden, dva dni a už by som sa neprebudil. Bolo to na hrane. Prišiel som nie o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej.
Teraz v stredu ste boli v nemocnici na kontrole. Ako to s vami aktuálne vyzerá?
Bola to veľká kontrola, aby zistili, či lieky zabrali. No ale nebolo to lepšie... Momentálne mi pracuje srdce na 20 percent. Bol som veľmi nepríjemne prekvapený, pretože som si myslel, že to bude oveľa lepšie. Už viem ako-tak dýchať, hoci keď som dlhšie na nohách, tak sa zadýcham.
