Informovala o tom agentúra Interfax. Navrhované opatrenia počítajú s vytvorením technológie na monitorovanie internetového routingu a presmerovania prevádzky internetu v Rusku od zahraničných serverov, a to so zámerom predísť tomu, aby prevádzku internetu v Rusku zastavila cudzia krajina.
Kritici však označili daný návrh zákona skôr za ďalší krok Kremľa na jeho ceste k dosiahnutiu čo najväčšej miery kontroly vlády nad internetom a jeho cenzúru - ako je tomu v Číne. Riaditeľ Federálnej služby pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) Aleksandr Žarov v tejto súvislosti uviedol, že ruský systém bude iný, ako je tomu v prípade Číny.
"Často porovnávajú náš zákon so systémom v Číne, avšak ten nemá s Čínou nič spoločné. Čína pracuje s princípom 'bieleho zoznamu', a teda ukazuje čo je povolené, pričom všetko ostatné je zakázané. Náš zákon pracuje s princípom 'čierneho zoznamu', ktorý zakazuje len to, čo nie je v súlade so zákonom," vyhlásil Žarov.
Zákon má vstúpiť do platnosti 1. novembra po tom, ako ho podpíše ruský prezident Vladimir Putin. Ruské úrady sa od vlaňajška usilujú zablokovať komunikačnú aplikáciu Telegram, ktorá v rozpore so súdnym príkazom odmietla vydať zašifrované správy svojich užívateľov. Rusko už požaduje, aby boli určité osobné údaje o ruských občanoch uchovávané na tamojších serveroch. Toto opatrenie viedlo v roku 2016 k zablokovaniu sociálnej siete LinkedIn.
