Hrdina Matejko: Bežal som a vôbec som sa nebál!

Všetko, čo si pamätá z osudného dňa, keď jeho mamičku Zuzanu († 30) a bračeka Samka († 2) zabil blesk, vyrozprával dedkovi Vincentovi Sýkorovi. Ten sa teraz bojí, že jeho syn Jaroslav neunesie smrť manželky a syna.

Malý hrdina Matej si podľa dedka Vincenta dopodrobna pamätá na všetko, čo sa v osudnú nedeľu na Súľovskom hrade stalo. Bežal lesom s jediným cieľom - nájsť hasičov alebo políciu, aby zachránil svoju rodinu! Vravel, že videl otca celého zakrvaveného po tom, ako udrel blesk. „Starký, ja som zbehol dolu, ani neviem, ako som sem zišiel. Aj s hasičmi som sa rozprával, aj s policajtmi a vôbec som sa nebál,“ povedal Matejko.

Vincentovi sa nechce veriť, čo chlapec dokázal. „Má päť rokov, je to maličký drobec a takýto bol statočný. Možno aj preto to tak dobre zvládol, že rodičia ho od malička viedli k samostatnosti,“ nedokáže udržať slzy dedko. Ten so synom Jaroslavom tesne po tragédii telefonoval. „Bol pri vedomí, ale vôbec si nepamätal, čo sa stalo. Povedal iba: ,Malý Samko nedýcha a Zuzka ani neviem, kde je. Netuším tiež, kde zmizol Matej.‘ Potom zrejme upadol do bezvedomia, lebo sa odmlčal. Neskôr volali policajti, nech si prídeme po Maťa,“ hovorí Vincent Sýkora.

Mladá rodina s dvoma deťmi bývala v jeho dome na hornom poschodí. Matejova izba je teraz prázdna. „Izbička na neho čaká. Aj s hračkami. Matej je zatiaľ u druhých starých rodičov zo strany jeho mamy Zuzany. Už čoskoro sa však vráti sem,“ povedal dedko. Ten potvrdil, že chlapček už vie, čo sa stalo. „Svatka mu povedala, že mamička aj braček šli do neba a už sa nikdy nevrátia. Ale Maťko neplače. Nesie to dobre. Doniesli sme mu nové hračky, tak s tými sa teraz zabáva a zatiaľ nevníma, čo sa deje. Na mamu a bračeka sa ešte nevypytuje,“ dodáva.

Vincent Sýkora je zo strašnej tragédie zúfalý aj preto, lebo sa bojí, ako sa s ňou vyrovná jeho syn. „Bojím sa, aby neskolaboval. So ženou sa mali strašne radi. Osem rokov boli spolu a bola to nesmierne silná láska. Neprešiel týždeň, aby Jarko Zuzke kvety nedoniesol,“ s plačom hovorí V. Sýkora.