Hoci Fabergého skvosty vznikli pred vyše sto rokmi, stále patria k vrcholom klenotníckej práce, ktorá udivuje svojou dokonalosťou aj dnes, v digitálnej dobe.
„Zastavili to až dlhoročné súdne ťahanice,“ priznala pred časom dedička slávneho klenotníka Tatiana Fabergé (89). Pravnučka Carla Fabergého vedie rodinný archív a bdie nad tým, aby sa meno jej pradeda používalo iba pri origináloch, ktoré vznikli v rodinnej klenotníckej dielni.
Vzácne dedičstvo
Zvyk obdarovať blízkych veľkonočným vajíčkom zaviedol na ruskom cárskom dvore pred vyše 350 rokmi cár Alexej - išlo o rôzne druhy ozdobených vajíčok, ktoré podaroval svojim poddaným.
Avšak u Fabergého si prvé vajíčko objednal až v roku 1885 cár Alexander III. ako dar pre svoju manželku Máriu Feodorovnu. Vyšperkované vajíčko malo byť dôkazom jeho lásky. Tak vznikol prvý exemplár s jednoduchým názvom - Slepačie.
Dielo zlatníka Carla Fabergého ukrývalo v sebe malú zlatú sliepočku s rubínovými očami. Cárovná bola darčekom očarená a Fabergé získal titul „cársky dvorný dodávateľ“. Z roka na rok boli nádherné vajíčka z jeho dielne zložitejšie a sofistikovanejšie a museli spĺňať jedinú podmienku - prekvapenie v podobe prepracovaného mechanizmu, stavby či figúrky.
„Povráva sa, že všetku prácu odviedli pradedovi majstri a on vlastnými rukami robil len dve veci - výrobok, ktorý sa mu nepáčil, rozbíjal kladivkom a v prípade, ak sa mu pozdával, slávnostne ho nosil po celej dielni a chvastal sa. To však nie je pravda,“ tvrdí Tatiana Fabergé.
Stalinove kšefty
Majstrovstvo Carla Fabergého nepoznalo hraníc.
Všetko však zmenila revolúcia v cárskom Rusku v roku 1917, keď celoživotné dielo Fabergého bolo znárodnené boľševikmi. Majster s celou rodinou utiekol do Švajčiarska, kde v roku 1920 zomrel v absolútnej chudobe.
Po páde dynastie Romanovovcov boli cárske umelecké zbierky vyplienené a vzácne veľkonočné vajíčka skončili v tmavom kúte kremeľskej zbrojnice. Na svetlo sveta ich vytiahol až Stalin, ktorý sa ich rozhodol predať v snahe financovať svoj krvavý režim.
Nečakaný objav
Dnes Fabergého vajíčka vyvolávajú všeobecný obdiv, no v čase ruskej revolúcie boli takmer neznáme. Celkovo ich bolo 71, z toho je 54 imperiálnych. Až 48 z nich sa nachádza vo verejných a súkromných zbierkach po celom svete. Jedno z chýbajúcich vajíčok vyplávalo na povrch pred niekoľkými rokmi vďaka istému Američanovi, ktorý ho kúpil na blšom trhu s vidinou zárobku len niekoľkých stoviek dolárov. Iba úplnou náhodou zistil, aký skvost vlastní. Cenu tohto vajíčka vyčíslili na 24 miliónov eur! Dodnes zostáva objaviť už len šesť Fabergého vajíčok. Je možné, že sa už nikdy nenájdu...
Fabergého vajíčka boli vytvorené v rokoch 1885
až 1917 pre ruskú cársku rodinu i pre súkromných zberateľov. Celkovo ich bolo 71 kusov, z ktorých 54 je imperátorských
Korunovačné (1897)
Vo svojom vnútri ukrýva miniatúru korunovačného koča z platiny, na ktorom sa viezol Mikuláš II. Cárovnine korunovačné šaty zasa poslúžili ako predloha na výzdobu povrchu vajíčka. Jeho cena sa pohybuje okolo 20 miliónov eur.
Tvarom pripomína skutočné slepačie vajíčko s povrchom z čistého bieleho emailu. Vnútri vajíčka sa nachádza žĺtok – kompletne zlatý, ktorý sa dá otvoriť a skrýva milé prekvapenie – zlatú miniatúrnu sliepočku. Tá vo svojom vnútri mala miniatúru cárskej koruny a malé rubínové vajíčko, ktoré sa mohlo nosiť ako prívesok. Hodnota vajíčka sa pohybuje v prepočte okolo 3,5 milióna eur.
Pochádza zo zbierky Múzea Fabergé v Petrohrade a obsahuje prekvapenie v podobe ruže na stonke s malým tlačidlom, pri stlačení ktorého ruža rozkvitne.
Transsibírska magistrála (1900)
Je vyhotovené zo striebra na počesť otvorenia Transsibírskej železnice. Zdobené je rôznofarebnými kúskami glazúry a upevnené je na ónyxovom stojančeku. Ako prekvapenie obsahuje funkčný miniatúrny model vlaku, ktorý sa skladá z platinovo-zlatej lokomotívy a z piatich zlatých vagónov s krištáľovými okienkami. Označené boli ako pošta, len pre dámy, fajčiarsky, nefajčiarsky, jedálenský a kaplnka. Diamanty boli použité ako predné svetlá, rubíny zase ako zadné.
Peter Carl Fabergé
Pôvodným menom Peter Karl Gustavovič Faberže bol najslávnejším zlatníkom cárskeho Ruska. V rokoch 1885 až 1918 vyrobil pre posledných dvoch panovníkov Alexandra III. a Mikuláša II. zlaté vajcia zdobené drahokamami a perlami.
Vo veľkonočných vajíčkach sa nachádzali ikony svätých, miniatúry sídel a portréty cárskej rodiny alebo dômyselne prepracované mechanické miniatúry. Výroba jedného vajíčka trvala celý rok a bola prísne tajná. V čase vzniku sa ich cena mohla pohybovať od 12-tisíc rubľov za najlacnejšie vajíčko až do výšky ročného platu ministra, čo bolo okolo 25-tisíc rubľov.
