Vyzdvihol skutočnosť, že posledný rozpočet, ktorý predložil na rok 2019, bol prvýkrát v histórii Slovenska vyrovnaný. Zároveň skonštatoval, že bol najdlhšie slúžiacim ministrom financií v Európe. "Pre mňa bolo cťou na tomto rezorte pôsobiť tak dlhý čas," zdôraznil. Výsledky na ministerstve, medzi ktoré patrí aj predloženie vyrovnaného rozpočtu, by podľa vlastných slov nedosiahol, keby za ním nestáli premiéri vlád, v ktorých slúžil. Vyhlásil, že sa ešte chce stretnúť aj s jeho pravdepodobným nástupcom Ladislavom Kamenickým (Smer-SD).
Kažimír zhodnotil svoje pôsobenie na rezorte, pričom poukázal na klesajúci vývoj dlhu v rokoch 2013 až 2019. Pozitívne ohodnotil aj vývoj nominálneho salda v SR, teda deficitu. Predpokladá, že Eurostat potvrdí výsledok na úrovni 0,7 % za rok 2018. Dodal, že je možné sledovať aj pokles štrukturálneho deficitu. "Za tých posledných sedem rokov sme zosekali rozpočtovú sekeru o 4 % hrubého domáceho produktu (HDP)," skonštatoval Kažimír. Príjmy sa podľa neho podarilo zvýšiť o viac ako 3 % HDP, a to najmä vďaka lepšiemu výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) aj dane z príjmu právnických osôb. V tomto období podľa neho klesli aj výdavky. "Popri konsolidácii verejných financií sa, samozrejme, podarilo aj dofinancovať viaceré prioritné politiky," zdôraznil, pričom poukázal na zvýšenie verejných zdrojov v školstve či verejnom zdravotníctve.
Kažimír súčasne poznamenal, že daňovú medzeru sa podarilo znížiť o jednu tretinu. Zásadné opatrenia v tomto smere boli podľa neho urobené v oblasti boja proti daňovým únikom, a tiež bola reformovaná finančná správa. Z pohľadu porovnania v oblasti daní a odvodov je podľa Kažimíra Slovensko na tom stále najlepšie v rámci Vyšehradskej štvorky, pretože má najnižší podiel príjmov daní a odvodov na HDP. Zdôraznil, že to má súvis aj s kvalitou podnikateľského prostredia. Doplnil, že aj "priemer EÚ a eurozóny je oveľa vyšší".
Kažimír zároveň vymenoval niektoré z opatrení, ktoré boli vykonané na rezorte financií. Spomenul kontrolný výkaz DPH, zavedenie daňových licencií v roku 2014, zavedenie virtuálnej registračnej pokladnice, spustenie projektu Hodnota za peniaze či zníženie sadzby DPH na vybrané základné potraviny. "Zaviedli sme napríklad daňový kalendár na zvýšenie sadzieb spotrebnej dane na tabakové výrobky, zaviedli sme index daňovej spoľahlivosti, ktorý sa rozbieha na finančnej správe," načrtol. Súčasne vyjadril nádej, že bude pokračovať aj debata o výdavkových stropoch.
V súvislosti s návrhmi, ktoré by sa mohli výrazne dotknúť štátneho rozpočtu uviedol, že sa mu podarilo presvedčiť predsedu parlamentu a SNS Andreja Danka, "že ich návrhy nebudú zasahovať do roku 2019". Týkať sa majú až roka 2020 a ďalších. Zdôraznil, že je to potvrdené aj závermi z Koaličnej rady.
Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok prijal demisiu ministra financií Petra Kažimíra a vedením rezortu dočasne poveril premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD). Novým ministrom financií by sa mal stať poslanec a predseda parlamentného finančného výboru Ladislav Kamenický. Avizoval to predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že o tom ešte musí rozhodnúť predsedníctvo strany. Nový minister by mal nastúpiť do funkcie po Veľkej noci.
Kažimír sa 1. júna ujme funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). Na poste vystrieda Jozefa Makúcha. Ten oznámil v novembri minulého roka Bankovej rade NBS, že chce z tohto postu predčasne odísť. Oficiálne sa pritom malo skončiť jeho funkčné obdobie v roku 2021.
