Podľa agentúry AP ide o ďalší náznak napätia medzi oboma susedmi a spojencami.
Ruský veľvyslanec v Minsku Michail Babič totiž hovoril o miliardách dolárov v rámci ruských dotácií pre Bielorusko, pričom ale poznamenal, že Minsk ich bude naďalej dostávať len vtedy, ak bude súhlasiť s užšou integráciou s Moskvou.
Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo vyhlásením obviňujúcim Babiča z nerešpektovania Bieloruska. Podľa rezortu ruský veľvyslanec hovoril "ako snaživý účtovník".
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko označil nedávno zvýšenie cien ruských energií za úsilie Moskvy presvedčiť Bielorusko, aby sa vzdalo svojej nezávislosti, dodala AP. Lukašenko začiatkom marca vyhlásil, že 98 percent obyvateľov Bieloruska je proti zjednoteniu s Ruskou federáciou.
V uplynulých mesiacoch kolujú špekulácie o tom, že ruský prezident Vladimir Putin vyvíja nátlak na susedné Bielorusko, aby pristúpilo na užšiu spoluprácu, čo má postupne viesť k vytvoreniu spoločného štátu.
Takýto krok by mohol predĺžiť Putinou vládu, keď sa v roku 2024 skončí jeho štvrtý prezidentský mandát. Putin by sa tak mohol stať hlavou nového "zjednoteného" štátu zahŕňajúceho Bielorusko. Kremeľ však takéto úvahy odmieta.
Lukašenko, ktorý sa vo februári stretol s Putinom na trojdňových rokovaniach v ruskom čiernomorskom stredisku Soči, uviedol, že lídri rokovali o únii oboch krajín a zaujali v tejto súvislosti opatrný postoj.
Ruský premiér Dmitrij Medvedev v decembri vyhlásil, že Moskva je pripravená na užšiu integráciu s Bieloruskom - vrátane spoločnej meny, colných úradov a súdnictva, čo je v súlade s dohodou z roku 1999 o vytvorení "zväzového štátu". Kremeľ však popiera, že otázka zjednotenia krajín je aktuálnou témou.
