Lesy ohrozuje škodca, ktorý môže spôsobiť kalamitu: Lesníci plánujú chemické postreky, má to však háčik

Odborníci z Lesníckej ochranárskej služby (LOS) sa obávajú, že zvyšujúci sa výskyt mníšky veľkohlavej v uplynulých dvoch rokoch spôsobí v máji a júni v lesoch kalamitu. Tento najvýznamnejší škodca listnatých porastov na Slovensku môže podľa nich zbaviť listov stromy na približne 1 000 až 1 500 hektároch lesov. Ohrozené sú prevažne porasty v západnej časti Slovenska od oblasti Levíc a Nitry až po Malé Karpaty. LOS považuje za jediný účinný spôsob ochrany porastov pred mníškou veľkohlavou leteckú aplikáciu insekticídov. Pripomína pritom, že obhospodarovateľ lesa je podľa zákona o lesoch povinný vykonávať preventívne a obranné opatrenia pred škodami. Na leteckú aplikáciu chemických látok je potrebný podľa zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas orgánu ochrany prírody.

Posledné a doteraz najväčšie premnoženie mníšky veľkohlavej bolo na Slovensku zaznamenané v rokoch 2003 až 2006. Po siedmich až deviatich rokoch, počas ktorých sa vyskytuje len ojedinele až vzácne, začnú samičky produkovať väčšie množstvo potomstva, ktoré dokáže zničiť stovky hektárov lesa.

Ochranári z iniciatívy My sme les nedávno upozornili, že podnik Štátne lesy SR používa v lesoch príliš veľa chemikálií na boj so škodcami. Dôkazom má byť dohoda s firmou Agrofert, v ktorej sa zaviazali, že od nej v nasledujúcich štyroch rokoch nakúpia chemikálie takmer za 7,4 milióna eur. Objednávka obsahuje až 36-tisíc litrov prípravku Vaztak ACTIVE za 960-tisíc eur a viac ako 18-tisíc litrov prípravku Roundup BIACTIV za skoro 160-tisíc eur. My sme les otvoreným listom požiadalo ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby dala zmluvu o nákupe chemikálií prehodnotiť. Ministerstvo pôdohospodárstva odpovedalo, že obe chemické látky sú schválené Európskou chemickou agentúrou a lesníci pri aplikácii chemických látok dodržujú všetky postupy bezpečnosti ochrany zdravia a životného prostredia.

Podľa expertov pesticídy zabijú všetok hmyz, s ktorým prídu do kontaktu. Uhynúť môžu aj vtáky, ktoré otrávený hmyz zjedia. Už malé stopové množstvo chemických postrekov otrávi vodu, v ktorej zabije všetky vodné organizmy. Glyfosát, ktorý sa nachádza v chemických postrekoch, je pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pravdepodobne karcinogénny aj pre ľudí. Podľa Štátnej ochrany prírody ako aj viacerých mimovládnych organizácií je použitie takýchto chemických prípravkov v lesnom prostredí neakceptovateľné, a to nielen v národných parkoch, ale aj v lesoch mimo chránených území.