Nacistický lekár Josef Mengele sa narodil 16. marca 1911 v juhonemeckom Günzburgu do bohatej katolíckej rodiny. V roku 1935 získal doktorát z antropológie na Mníchovskej univerzite a stal sa asistentom profesora Otmara von Verschuera, ktorý sa zaoberal výskumom dvojčiat. To malo na jeho kariéru zásadný vplyv. Doktorát medicíny získal Mengele v roku 1938, o rok neskôr sa oženil s Irenou Schönbeinovou, s ktorou mal syna Rolfa (narodil sa v roku 1941).
Vycibrené správanie
Členom nacistickej strany sa stal v roku 1937 a o tri roky vstupuje do armády. Najskôr pôsobil na východnej fronte, kde bol niekoľkokrát vyznamenaný. Po vážnom zranení sa však musel vrátiť do Nemecka. V máji 1943 bol poslaný do tábora v Osvienčime. Tam sa začala jeho krvavá kariéra. On bol totiž človek, ktorý na vstupnej rampe rozhodoval o tom, kto pôjde na smrť do plynovej komory, kto bude vhodný na otrockú prácu alebo kto bude slúžiť na jeho experimenty. Mengele vykonával s vybranými väzňami brutálne experimenty – operácie bez anestetík, skúšal odolnosť organizmu v ľadovej vode alebo ako dlho vydrží čerstvo narodené dieťa bez matky. Posadnutý bol predovšetkým vrodenými genetickými chybami a výskumom dvojčiat.
Desivé bolo podľa svedkov aj jeho nevyspytateľné správanie. „Bol to krásny chlap, s vycibreným správaním. Všetkých zdravil, každému vykal... My sme sa ho ale strašne báli,“ spomínal Artur Radvanský, ktorý si prešiel niekoľkými koncentračnými tábormi. „Skoro by sa nedalo veriť, že o okamih bude opäť vraždiť. Dokázal sa aj hrať s deťmi, aby ich o chvíľu usmrtil,“ dodal.
Prepustený omylom
Po vojne bol Mengele síce zajatý, ale v lete 1945 bol omylom prepustený na slobodu. Potom žil pod falošným menom Josef Memling na usadlosti v americkej okupačnej zóne a v roku 1949 odletel s pomocou rodiny a organizácie bývalých členov SS Odessa z Talianska do Argentíny. Tam sa rozviedol so svojou ženou a v roku 1958 si vzal vdovu po svojom bratovi Martu. V Buenos Aires sa stýkal s ďalšími nacistami a vykonával umelé potraty. V tej dobe sa ho nemecké úrady snažili dostať pred súd. Neúspešne. Mengele medzitým utiekol do Paraguaja, kde v novembri 1959 získal občianstvo. V Argentíne bol na neho vydaný zatykač až v roku 1960.
Po dolapení Adolfa Eichmanna sa novým domovom Mengeleho stala Brazília. Mossad o ňom vedel, ale možnosti chytiť ho sa vzdal, aby neohrozil zadržanie Eichmanna. Smrť si Mengeleho našla 7. februára 1979 pri kúpaní v Atlantiku, kde sa utopil. Pochovaný bol pod falošným menom Wolfgang Gerhard. Dva roky pred smrťou sa stretol so synom Rolfom, ktorý dovtedy netušil, že „strýčko Frotz“ je vlastne jeho otcom.
Z neskôr zverejnených denníkov a listov Mengeleho vyplynulo, že zomrel bez akýchkoľvek výčitiek a že až do konca veril v nadradenosť určitých rás a skupín ľudí. Prekážalo mu, že nová generácia Nemcov nestavia na nacistickej ére a nevyužíva jej "úspechy". Mengele si tiež sťažoval, že nemá peniaze, písal o frustrácii a o pocitoch zrady, pretože všetci, ktorí sa podieľali na utajovaní jeho totožnosti, ho vydierali a chceli za to, že ho neprezradia, majetok a peniaze.
