K holubom mal Rudolf Slováček vzťah už odmalička, pretože vyrastal pri Dimitrovke, kde bola vtedy záhradkárska štvrť. V tých časoch mali chlapci iné zábavky ako počítače a jednou z nich bol aj vzťah k prírode. Aj keď pána Rudolfa na istý čas v tejto nezvyčajnej záľube zabrzdila vojenčina či práca, holuby boli a aj sú neoddeliteľnou súčasťou jeho života.
Nemá síce v holubníku 600 holubov ako niektorí chovatelia, so svojimi športovcami však vo svete dosahuje úžasné výsledky. Pred pár dňami sa vrátil z Olympiády poštových holubov, ktorá sa konala v poľskej Poznani. „Môj Aramis získal zlato v kategórii E, čo je najťažšia kategória na trate 700 km a viac. Len dostať sa sem je obrovský úspech,“ povedal hrdo chovateľ.
Cesta k vysnívanému olympijskému zlatu nebola jednoduchá. Pán Slováček chodí so svojimi holubmi na súťaže od roku 1981, niektoré aj povyhrávali ceny, na väčšie úspechy si však musel počkať. „Viete si predstaviť, že napríklad v súťaži je zo 16 000 holubov práve ten váš prvý?
Tento rok bol výnimočný, Slovensko získalo dve zlaté a dve strieborné medaily a 2. miesto v celkovom hodnotení krajín!“ Na olympiáde sa hodnotí tak, že sa zrátajú výsledky holuba zo súťaží za uplynulé dva roky. Samozrejme, šampióni majú aj svoju cenu. „Za Aramisa mi núkali 10 000 eur, ale odmietol som,“ priznal chovateľ.
Ak chcete chovať holuby, v prvom rade musia mať svoj domov a chovateľa, ktorý im venuje čas. Pán Slováček chová 80 holubov, z toho je 10 párov a ostatné sú súťažné. Kŕmi ich špeciálnym zrnom z Nemecka, ktoré na dva týždne kŕmenia vyjde na 20 eur. Strava je základ, pretože holub musí vydržať letieť dlhú trasu bez jedla a presne tu sa odzrkadľuje, ako je pripravený.
„Niektorí začiatočníci si myslia, že skúpia drahé holuby a potom na súťažiach poberú všetky ceny. Že má niekto veľa peňazí, neznamená, že vychová šampióna. Najdôležitejší totiž nie je ani tak holub, ale chovateľ, ktorý musí mať pre ne cit,“ vysvetlil aktívny dôchodca. Podľa neho je dôležité vybrať zo šiestich holubov, ktoré sa vyliahnu, len kvalitu.
Cez zimu majú holuby jednoduchší režim, lietajú len okolo domu, ale v lete sa im začína tréning. „Vstávam o štvrtej ráno, naložím ich do košov a púšťam ich v Malackách. Päť- až šesťmesačný holub musí zaletieť 300 kilometrov. Holub je na súťaženie najlepšie pripravený na tretí až piaty rok,“ vysvetlil chovateľ. Keďže pán Sedláček sa orientuje na dlhé trate, jeho holuby lietajú po celej Európe.
„Auto vyvezie súťažné holuby na miesto súťaže a napríklad o 6. hod. ráno ich pustia. Niekedy je holub už o tretej poobede doma! Moje holuby cestujú viac ako ja,“ smeje sa dôchodca. Niekedy sa stane aj to, že chovateľ o holuba príde. Nie je to však preto, že by nevládal doletieť, ale skôr sa stane obeťou dravcov alebo aj ľudí.
„Raz môj holub letel zo Schwerinu a preletel Nemecko, Česko a zrazu volá kamarát z Malaciek, že jeho známy ho našiel u seba v záhrade mŕtveho. Asi chcel prenocovať na jednej zo striech a nejaké chlapčiská ho zastrelili. Doniesol mi len krúžok,“ povedal smutne pán Sedláček. Svoje holuby by nevymenil za nič na svete a neľutuje čas, ktorý im venuje. „Sú to moji športovci a aj som hrdý tréner,“ uzavrel s úsmevom chovateľ.
Úspechy holubov pána Slováčka
- Majstrovstvá Slovenska na super dlhé trate
- 1. miesto r. 2017
- 2. miesto r. 2018
- víťaz „VCS“ 2015
- víťaz „NP“ 2018
- 1. ESO Slovenska 2018
- kat. E, koef. 6,091
- Zlatá medaila kat. E
- Olympiáda Poznaň 2019
