Pomohol mi vyzliecť sa z kabáta a zavesil ho na vešiak. Ponúkol ma kávou, a keď som si nevedomky sadla na jeho obľúbenú stoličku pri balkónových dverách, mávol rukou: „Sedávam tam, hlavne keď si zapálim. Pokojne seďte, ak budem mať chuť na cigaretu, postavím sa k oknu.“ A tak sa naše stretnutie nemohlo začať inak ako otázkou o fajčení.
Ste tuhý fajčiar?
Vždy si zapálim, keď mám čas. V zime menej, pretože doma nefajčím. Musím ísť na balkón a to sa mi nechce obliekať. Takže sú dni, keď nefajčím vôbec, a potom sú dni, keď dennú dávku dobehnem. Ale bolo obdobie, keď som nefajčil sedem rokov!
Tak to je škoda, že ste zase začali...
Stala sa totiž taká vec - v auguste 1977 som bol s autom v servise. Mali tam pustené rádio, keď zrazu zahlásili správu, že zomrel Elvis Presley. Povedal som: „Dajte mi cigaretu!“ Zobralo ma to. Bol to impulz, aby som po siedmich rokoch zasa začal. A zachutilo mi... Ale už roky od Popolcovej stredy do Bielej soboty, čo je 45 dní, nefajčím a nepijem alkohol. Viem si rozkázať. Manželka by bola najradšej, keby veľkonočné pôstne obdobie bolo častejšie do roka.
Vaša manželka Markéta žila posledných päť rokov zväčša u dcéry vo Francúzsku. Už je doma?
Dcéra býva so svojím americkým manželom a s dvomi synmi, 7-ročným Lucom a 5-ročným Maxom, v Londýne, no majú dom na Francúzskej riviére. Manželka chodila do Francúzska ako babička na plný úväzok. Už je doma asi rok, pretože má problémy s kolenami a s chrbticou. Nedávno ju operovali a čaká ju ďalšia operácia.
Ako ste zvládli byť tak dlho na všetko doma sám?
Bolo to ťažké, keď bola preč. Pred tromi rokmi som mal hektické obdobie, keď som točil seriál, film a mal som dve premiéry v jednom mesiaci. Priznám sa, že bolo náročné starať sa sám o seba.
