Školy v krajine ostali zatvorené a paralyzovaná bola i doprava. Protestnú 24-hodinovú akciu zvolalo tuniský odborový zväz UGTT, informovala agentúra AFP.
Z medzinárodného letiska v hlavnom meste Tunis vzlietlo podľa tuniského ministerstva dopravy vo štvrtok len jediné lietadlo. UGTT na štrajk vyzval približne 677.000 zamestnancov verejného sektora a ďalších 350.000 zamestnancov štátnych firiem, ktorí dohromady tvoria takmer štvrtinu tuniskej pracovnej sily.
Demonštranti vyšli v hlavnom meste do ulíc skandujúc heslá ako "tuniský ľud neakceptuje ponižovanie" a kritizovali tuniského premiéra Júsufa Šáhida za pristúpenie k reformám diktovaných Medzinárodným menovým fondom (MMF). Niektorí dokonca niesli preškrtnuté podobizne šéfky MMF Christine Lagardovej.
Tisícky protestujúcich vyšli do ulíc aj v druhom najväčšom tuniskom meste Sfax.
Štvrtkový štrajk je prvým protestom, ku ktorému spoločne pristúpili zamestnanci verejného sektora i štátnych firiem.
Tunisko zažilo pomerne hladký prechod k demokracii po tom, čo bol v januári 2011 zvrhnutý autokratický prezident Zín Ábidín bin Alí, ktorý bol pri moci 23 rokov. Po následnom prepade tuniského dinára však v krajine stúpli ceny a zvýšili sa dane, v dôsledku čoho Tunisania začali prejavovať nespokojnosť. MMF poskytol v roku 2016 Tunisku na štyri roky pôžičku vo výške 2,4 miliardy eur. Od krajiny žiadal, aby vykonala ekonomické reformy a kontrolovala platy v štátnom sektore s cieľom zabrániť zvyšovaniu verejného deficitu.
Tuniskí odborári teraz žiadajú zvyšovanie platov pre zamestnancov verejného sektora, aby mohli čeliť poklesu kúpnej sily, ktorý spôsobila inflácia dosahujúca aktuálne 7,5 percenta.
Premiér Júsuf Šáhid ešte v stredu v televíznom prejave uviedol, že požiadavky odborárov nemôže prijať. Po štrajku však chce s nimi pokračovať v dialógu. K inflácii, dlhom a klesaniu kúpnej sily podľa jeho slov viedlo práve zvyšovanie platov, ku ktorému došlo po tzv. arabskej jari.
