Scenárista a textár to prezradil iba pre Nový Čas Nedeľa. A nezabudnite, že Nový Čas vám už zajtra prináša druhé CD s pesničkami z Bambuľky.
Ako ste sa vlastne dostali k Bambuľke? Čo štyridsiatnika, ktorým ste vtedy boli, viedlo k napísaniu príbehu o dievčatku a o jeho dedovi?
Mal som vtedy malého syna a sľúbil som mu, že preňho napíšem rozprávky, aby sa vedel slušne správať... Keď som ich mal napísaných 13, tak u nás doma sedel režisér Juraj Lihosit a povedal som mu, že mám napísané rozprávky, z ktorých by sa možno dal spraviť večerníček. O dva týždne mi zavolal, že v televízii vypadol jeden veľký projekt... Že sú aj peniaze, aj kapacity a o mesiac začíname!
Čiže to bola rýchlovka?
Nastali fukoty. Nemali sme ani Bambuľku, ani deda Jozefa, ani domček... Ale za ten mesiac sme všetko stihli pripraviť a mohli sme nakrúcať. Najprv sme nakrútili 13 dielov, keď to malo úspech, napísal som ďalších 13 a na záver ešte štyri.
Ako ste prišli na meno Bambuľka?
Výraz používala moja mama na deti, ktoré niečo nevedeli alebo boli nešikovné. Ty si taká bambuľa, vravela...
