Okrem odborných rád, ako zaobchádzať s nenahraditeľným hmyzom, obsahuje aj recepty na tradičné medovníky či chutný medový chlieb. Práca včiel stelesňuje pracovitosť, cieľavedomosť a dokonale usporiadanú spoločnosť, čo ukazuje aj výstava v Košiciach. Skvostom expozície je vyše 40-stranová brožúra napísaná v šarišskom nárečí, ktorá patrila východoslovenskému kňazovi, v roku 1910.
„Je tam zhrnuté to najdôležitejšie, čo musí včelár ovládať. Dočítate sa v nej aj o rozvinutosti základných právnych princípov - komu patrí roj, aké sú ich povinnosti, ak roj včiel uletí, keď sa o neho nepostará a podobne,“ povedal Robert Gregorek, vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach a dodal: „Včely sú skvelým pedagogickým príkladom pre deti.“
Okrem odborných rád je kniha plná aj úsmevných výrazov. „Včelí úľ sa v šarišskom ponímaní označuje ako pňak. Ľudia dávno získavali med vykrádaním dutín stromov - ľudovo pňakov, kde včely prirodzene bývali. Neskôr si to zjednodušili a vytvorili vlastné dutiny - pňaky bližšie pri domovoch,“ uviedol.
Na výstave môžete obdivovať aj zachovalý úľ z roku 1920, ktorý patrí ešte do starej generácie úľov. „Nemal žiadne vložené rámiky, ale v jeho vnútri si včely plasty pilne budovali,“ opísal Gregorek. Spojením medzi minulosťou a súčasnosťou vzácneho remesla je takzvaná medná krava. Tento typ úľa sa podľa Gregoreka používal najmä v miestach, kde nie je prioritou získanie včelárskych produktov, ale opeľovanie ovocných stromov v záhradách a sadoch.
Recept v šarišskom nárečí:
Medovňiky:
½ kila muki oparic treba s ½ koli rozvarenim mjadom, ku temu primišac da za 4 fillére potašu, kus soľi, kus vodi, cimetu i hvozdziku potlučeneho, to šicko pohňesc na meke cesto, s muku posipac, rozvaľkac, a abo furmi virezac, abo v calosci pomaľučki pri slabim ohňu pozorlivo upesc.
