V referende, ktoré prebiehalo 28. októbra súčasne s voľbami nového hesenského parlamentu a občania v ňom rozhodovali o 15 zmenách v ústave, sa za zrušenie trestu smrti vyjadrilo 83,2 percenta voličov. Podľa agentúry AP ide o čisto symbolický krok, keďže spolková ústava i európske zmluvy, ktoré Nemecko v minulosti podpísalo, sú nadradené krajinským zákonom a trest smrti zrušili.
Zmienka o treste smrti existovala v ústave Hesenska, ktorého súčasťou je aj Frankfurt nad Mohanom, od roku 1946. Nemecká spolková ústava trest smrti oficiálne zrušila v roku 1949. Hesensko bolo poslednou spolkovou krajinou, v ktorého ústave takáto anomália doposiaľ figurovala. Podľa miestneho politika Jürgena Banzera z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa tak stalo čiastočne práve pre to, že nebolo nevyhnutné novelizovať ju, keďže tamojšie zákony sú podradené spolkovým. Druhým dôvodom bolo, že Hesensko je jedinou spolkovou krajinou, ktorá o ústavných zmenách rozhoduje aj prostredníctvom referenda, uviedla spravodajská stanica BBC.
V krajinských voľbách utrpela porážku Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorá síce zvíťazila, no pripísala si na svoje konto najhorší výsledok od roku 1966. Merkelová následne oznámila, že sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie do čela CDU, avšak vo funkcii kancelárky by chcela zostať do konca volebného obdobia v roku 2021.
