Z celoslovenských čísiel vyplýva, že napriek úbytku stoviek šéfov miest a obcí je najsilnejšou stranou Smer. Naopak, dominantné opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina získali len pár desiatok starostov či primátorov. Ako to budú riešiť?
Expremiér Robert Fico krátko po vyhlásení výsledkov spomínal jednoznačný úspech svojej strany. „Ukázalo sa jednoducho, že opozícia reálne neexistuje a to sú bubliny, jedine KDH je štandardná politická strana, blahoželám pánovi Hlinovi. Ukázalo sa, že jednoducho funguje,“ hovoril Fico.
Takto reagoval na fakt, že najsilnejšími sa v regionálnych voľbách stali nezávislí kandidáti, ktorých nasledoval Smer, SNS či KDH. Parlamentná opozícia SaS, OĽaNO, Sme rodina získala neporovnateľnú menšinu kresiel - či už starostov alebo poslancov mestských zastupiteľstiev. Neúspech si však príliš nepripúšťajú a vyzdvihujú najmä to, že narástli.
OĽaNO tvrdí, že získali celkovo 54 starostov a primátorov a 752 poslancov. „V hnutí považujeme výsledok komunálnych volieb za obrovský krok vpred v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, keďže ide o prvé komunálne voľby, do ktorých sa OĽaNO zapojilo celoplošne,“ uviedli z OĽaNO.
Dodávajú, že v mnohých mestách podporili nezávislých kandidátov, ktorí uspeli. „Čaká nás veľa práce, aby sme úspech zo župných a komunálnych volieb zopakovali aj v parlamentných voľbách,“ tvrdia a nevylučujú, že zmenia prístup k regiónom.
Podporovali sme nezávislých
Podobne vidia výsledky aj v najsilnejšej opozičnej strane SaS. Šéf Richard Sulík si myslí, že ľudia majú plné zuby Smeru. „Ak sa Fico pýta, kde sú opozičné strany, nech si pozrú výsledky 2020. Robiť z komunálnych volieb závery nemá zmysel,“ dodal Sulík. Podpredseda Ľubomír Galko dodáva, že ako úspech vníma trend zvýšenia poslancov a starostov.
„Pristúpili sme k voľbám tak, že tam, kde boli čestní a šikovní ľudia z radov nezávislých, tak sme nešli do politického súboja, ale podporili sme ich. V štatistike sa neobjavia, lebo sú formálne nezávislí. Takto budeme postupovať aj do budúcnosti - uprednostňovať kvalitu pred kvantitou,“ povedal Novému Času Galko.
Ich opozičný kolega Boris Kollár zase vyzdvihol najmä fakt, že sú novou politickou stranou, ktorá má len dva roky a napriek tomu sa im podarilo v časti miest a obcí presadiť a získať viac mandátov ako ich kolegom. „Z nuly sme sa dostali na nejaké čísla. Zo všetkých opozičných strán sme dopadli najlepšie a podaril sa nám dobrý výsledok,“ skonštatoval Kollár.
Paradoxne v lokálnych voľbách si oveľa lepšie ako parlamentné zoskupenia v opozícii viedli SMK či KDH, ktoré sa umiestnili po boku najsilnejších koaličných strán. „Kresťanskí demokrati boli druhou najúspešnejšou stranou po minuloročných VÚC voľbách. Sme druhou najúspešnejšou stranou aj po tohtoročných voľbách. Dokonca sme oproti voľbám v roku 2014 narástli, a to z pozície mimoparlamentnej strany,“ chválil sa šéf KDH Alojz Hlina.
Podľa prepočtu, ktorý robil Denník N, opozícia síce neuspela pri víťazstvách v regiónoch, ale v celkovom počte hlasov nezaostávala. Zatiaľ čo nezávislých kandidátov volilo 1,1 milióna Slovákov, vládne strany 460-tisíc a opozičné vybojovali o niečo menej, a to 430-tisíc hlasov.
