Adela (38) a Viktor (27) Vinczeovci sa momentálne nachádzajú na začiatku svojho jesenného turné s divadelným predstavením Odchody vlakov a my sme boli zvedaví, ako vyzerá ich herecký život.
Máte to ako ozajstní herci, že po predstavení nemôžete zaspať pre pretlak emócií? Prenasledujú vás prípadne tie vaše postavy trochu aj doma?
Adela: Používame hlášky z predstavenia v bežnom živote, ale postavy nás neprenasledujú.
Viktor: Sme nabití emóciami po každom predstavení, ale cesta v aute domov z rôznych kútov Slovenska nás vždy opäť upokojí.
Bezprostredne po predstavení sa deje čo? Nasleduje autogramiáda a masové fotenie s divákmi?
Adela: Presne tak, len ťažko povedať, či masové. Kamarátske, príjemné, bezprostredné.
Viktor: Hneď po klaňačke v každom meste vychádzame opäť na javisko a je to priestor nielen pre divákov sa s nami stretnúť a odfotiť, ale aj pre nás získať okamžitú spätnú väzbu.
Viete, akí ľudia sedia v hľadisku? Sú to vaši fanúšikovia, ktorí vás sledujú v správach či v Chart show? Či skôr ľudia, ktorí majú radi divadlo?
Adela: Je to veľmi rôzne. Určite sú medzi nimi aj zvedavci, aj fanúšikovia divadla.
Viktor: Počítali sme od začiatku s tým, že sa na nás prídu pozrieť aj ľudia, ktorí možno v divadle nikdy neboli a chcú len vidieť naživo tváre z obrazovky. Práve preto sa okamžité reakcie publika rôznia z mesta na mesto.
Nepohltilo vás náhodou ochotníčenie viac, než ste pôvodne plánovali?
Viktor: Nečakali sme, že bude o naše predstavenie taký záujem. 14 predstavení do konca roka je viac, ako sme pôvodne plánovali, ale, samozrejme, nás to veľmi teší.
Adela: Rozhodne ma to baví viac, ako som čakala, lebo na úvod som sa toho najmä veľmi bála.
Dá sa povedať, že ľudia vo všeobecnosti vašu novú aktivitu prijali a oceňujú ju. Aké druhy negatívnych reakcií sa k vám dostávajú?
Adela: V súvislosti s predstavením ich je minimum, stane sa, že možno päť percent divákov nepochopí, čo sa na javisku deje.
Viktor: Nie je to totiž typická komédia „na prvú“, predstavenie je plné viacerých zvratov a na niektoré pointy si treba počkať.
Ktorému z vás vypadáva častejšie text?
Viktor: Približne rovnako nám občas netesní hlava (smiech). Zatiaľ sme zahrali tri predstavenia v jesennom turné a v každom máme za sebou nejaký malý textový kiks.
Adela: Divák si ho pravdepodobne nevšimol, ale my sme sa z tých situácií museli relatívne rýchlo vyhrabať.
Zmenila vaša herecká aktivita nejako váš vzťah? Posunula ho niekam?
Adela: Vďaka nej trávime spolu naozaj veľa času a je to skvelé.
Viktor: V novembri máme jeden týždeň, keď budeme hrať skoro každý deň na východnom a strednom Slovensku. Bude to vlastne, akoby sme boli spolu na dovolenke. (smiech)
Ako vlastne vyzerá váš tím? Máte napríklad nejakého rekvizitára, ktorý s vami chodí...?
Viktor: Všade máme so sebou osvetľovača, zvukára, produkčnú, troch javiskových technikov a režiséra. Plus my dvaja, čiže 10 ľudí.
Adela: My prichádzame na pľac vždy až poslední a už je všetko perfektne nachystané. Takže máme očividne výborný tím, čo pre ochotníckych hercov však nie je štandardom. Tí si všetko musia robiť sami.
Nájde sa aj nejaká úsmevná príhoda z vášho divadelného života?
Adela: V Starej Turej začal panej zvoniť počas predstavenia telefón a aby to nestačilo, rovno ho zdvihla so slovami, teraz nemôžem, som v dome kultúry!
Viktor: Ja som prestal hrať, otočil som sa na ňu a hovorím jej, my môžeme aj počkať. Všetci sa smiali, okrem pani telefonistky. Jediná potom na konci netlieskala. (smiech)
Máte už vybratú ďalšiu hru, ktorú naštudujete?
Viktor: Vôbec o tom neuvažujeme. My to robíme ako hobby projekt, nejdeme sa teraz živiť herectvom. Myslím, že jedna hra stačí.
Adela: Budeme ju hrať dovtedy, kým to diváci budú chcieť vidieť. A keď to zrušíme, budeme mať za sebou parádnu manželskú skúsenosť.
Prichádza prípadne do úvahy, že svoj herecký súbor rozšírite aspoň o jednu-dve ďalšie osoby? Nad tým ste nerozmýšľali?
Adela: To by sme museli nanovo nacvičovať a to sú ďalšie mesiace práce. Neprichádza do úvahy! (smiech)
Viktor: Odchody vlakov napísal Petr Zelenka pre dve postavy, takže by to nedávalo ani zmysel.
Láka vás po spoločnom divadelnom predstavení nejaká výzva z iného súdka?
Adela: Výzvy ku nám chodia nečakane, podobne ako divadlo. Keď nejaká príde a bude sa nám pozdávať, vyskúšame ju.
Viktor: Nevyhľadávame ich nasilu. Tešíme sa zo všedných dní a vďaka tomu máme občas možnosť sa z nich tešiť, aj keď sa zmenia na menej všedné.
Dá sa povedať, že ako divadelní herci ste uspeli, respektíve určite ste si nespravili hanbu. Nedostali ste náhodou aj nejakú hereckú televíznu ponuku?
Adela: Ja stále čakám, musíme asi na predstavenie pozvať nejakých filmárov! (smiech)
Viktor: Ja som už v celovečernom filme hral, aj v seriáli. Ale opäť to bolo len v rámci spestrenia života. Sme televízni moderátori a tam je nám dobre.
