Informovala o tom agentúra APA. Novú legislatívnu normu kritizovala rakúska opozícia, ale aj niektoré krajiny EÚ, napríklad Slovensko. Tiež Európska komisia dala najavo, že preskúma, či je tento zákon zlučiteľný s právom EÚ.
Takzvanú indexáciu, ktorá sa dotkne najmä pracovníkov z krajín, ako sú Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko alebo Česká republika, schválila rakúska vláda tento rok v máji. Od opatrenia, ktoré má začať platiť 1. januára budúceho roka, si vláda sľubuje ročné úspory 100 miliónov eur (asi 2,6 miliardy korún).
Na základe nového zákona majú byť občanom únijných krajín a Švajčiarska, ktorých deti zostali v krajine pôvodu, znížené prídavky na deti na úroveň obvyklú v ich krajine. Podľa rakúskych médií bude nová norma znamenať nižšie príspevky pre ľudí z krajín východnej Európy a naopak vyššie pre osoby zo severských krajín pracujúce v Rakúsku, ktorých deti s nimi v Rakúsku nežijú.
Opatrenie sa by sa teraz podľa agentúry AFP dotklo asi 150-tisíc detí. Necelú polovicu z nich teraz tvoria občania Rumunska a Slovenska, najmä ženy, ktoré pracujú v Rakúsku ako opatrovateľky.
Takzvanú indexáciu kritizoval napríklad premiér Peter Pellegrini tento rok v máji pri návšteve Rakúska s tým, že zákon "nemusí byť úplne v súlade s legislatívou EÚ". Rakúsky kancelár Sebastian Kurz odmietol, že by nová norma bola diskriminačná. "Ak Slovák pracuje v Rakúsku a jeho deti žijú v Rakúsku, dostane rovnakú výšku rodinných prídavkov ako ktorýkoľvek iný Rakúšan, Dán alebo Čech," vyhlásil v máji šéf rakúskej pravicovej vlády.
Hovorca Európskej komisie (EK) Christian Wigand dnes agentúre APA povedal, že EK berie na vedomie schválenie zákona a že následne preskúma jeho zlučiteľnosť s právom EÚ. "Akonáhle bude platne vyhlásený, nebude sa komisia zdráhať využiť svoje roly strážkyne práva Únie," povedal dnes Wigand agentúre APA. Dodal, že indexácia nie je v EÚ dovolená. "Je to otázka férovosti, ak zamestnanci prispievajú do národného systému sociálneho zabezpečenia, môžu tiež očakávať rovnaké príspevky," povedal Wigand.
