V rozhovore pre Nový Čas vysvetľuje okolnosti zisku svojho titulu JUDr. v roku 2000 a spomína aj na stretnutie s obvineným podnikateľom Mariánom Kočnerom (55). O čom spolu diskutovali? Na zverejnenie rigoróznej práce vás vyzval rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, stovky pedagógov aj študentov. Prečo ju stále odmietate ukázať?
Svoju rigoróznu prácu som odovzdal pred 20 rokmi v dvoch výtlačkoch do Banskej Bystrice. Tému na prácu mi zadali v Bratislave v roku 1999. Časť mojich pedagógov prešla do Banskej Bystrice a ja som ju išiel obhajovať tam. Tému, rozsah, štruktúru, odporúčané materiály som však dostal v Bratislave. V Bystrici som neštudoval, len som ju tam obhajoval. Je na to dostatočný počet svedkov, pedagógov, dokumentov.
Zhruba pred mesiacom sa začala typická mediálno-politická kompromitácia nevinnou otázkou, či si pamätám názov svojej práce. Touto otázkou som bol zaskočený, keďže som bol v tom čase na zahraničnej služobnej ceste, no povedal som, aby mi odpustili, ale naozaj si to po 20 rokoch nepamätám, okrem toho, že bola z oblasti správneho práva.
Čo sa dialo potom?
Nedalo mi to a pravdupovediac som cítil isté podozrenie, že sa na mňa môže opäť niečo chystať, keďže mám skúsenosti s tým, že som bol obvinený už z kadečoho. Po návrate som sa teda ako každý pozrel doma po materiáloch, ale 20-ročný počítač sa mi nepodarilo nájsť. Následne som poprosil kolegu, aby pre istotu pozrel databázu prác v Banskej Bystrici.
Ale tam nebola žiadna práca s menom Andrej Danko. Po niekoľkodňovom pátraní v databázach mi kolega oznámil, že podobná práca tej mojej je registrovaná pod menom Juraj Danko. Opýtal som sa ho na počty - vravel, že je tam len jeden výtlačok. Druhá kópia sa záhadne stratila.
Existuje teda druhá kópia, ktorá sa stratila, a netušíte, kde je.
Neviem, kto sa k nej dostal, kto s ňou čo robil. Len viem, že niekto má záujem hodiť na mňa mediálnu špinu.
Ako vám to vysvetlili v škole, že práca zmizla?
Čakám, čo bude ďalej robiť fakulta aj škola. Ja som nič zlé neurobil. Pre mňa je dôležité, či som splnil všetky zákonné povinnosti na užívanie titulov Mgr. a JUDr.
Nie je podľa vás zvláštne, že sa stratila aj ďalšia práca na Univerzite Komenského v BA s rovnakým názvom a rovnakým počtom strán, ako má vaša?
O tom som nevedel. Ale choďte do knižníc a urobte inventúru prác deväťdesiatych rokov. Garantujem vám, že nenájdete ani polovicu prác v niektorých katedrách a školách. Samotné knižnice vedia veľmi dobre, ako to funguje. Kto žije v tejto republike, vie, že v knižniciach v tom období nebol systém v evidencii. Ja som 20 rokov svoju prácu nevidel. Ak sa niečo stratilo, ja som o tom vedieť nemohol.
Počuli ste niekedy meno tej panej, ktorej práca sa stratila? Boli ste v kontakte?
Doteraz som o tej panej nepočul.
Prečo došlo k skrytiu vašej práce pred verejnosťou?
Prácu nemôžete utajiť. Môžete obmedziť možnosti s jej nakladaním v rozsahu príslušnom podľa zákona pred 20 rokmi. Keďže mi v tejto veci nesedelo už viacero bodov, tušil som, že som sa stal len obeťou obyčajného komplotu. Poprosil som v telefonáte dekana a následne aj rektora, aby zvážili politické hry, ktoré sa hrajú.
Aby zvážili nakladanie s prácou, aby sa nestalo, že mi zmizne i druhá, a teda už len jediná kópia. Nežiadal som od nich nič iné, len to, aby bola táto práca posudzovaná v zmysle zákona platného pred 20 rokmi.
Napriek tomu stále platilo, že študent nemôže vydávať prácu niekoho iného za svoju. Vylučujete, že by išlo o plagiát?
Absolútne vylučujem, že by som svoju prácu nerobil sám a že by som ju neobhajoval. Žiadna práca nie je utajená a ďakujem Bohu, že sa našiel aspoň tento jeden výtlačok.
