K tým patria aj dve zlaté medaily, ktoré športovci zo Slovenska získali pred 30 rokmi na letnej olympiáde v Soule 1988. Áno, práve dnes, 23. septembra, sú to tri desaťročia od triumfu chodca Jozefa Pribilinca na 20 km a o šesť dní neskôr, v sobotu 29. septembra, uplynie rovnaký časový úsek od víťazstva Miloslava Mečířa v tenise, ktorý sa práve v Soule vrátil do olympijskej rodiny.
Pre úplnosť treba dodať, že olympijský kov vo farbách Československa vtedy ešte získal zápasník Jozef Lohyňa (bronz) a Mečíř vo štvorhre s Milanom Šrejberom (tiež bronz).
Vždy chcel víťaziť
Svojím strojovým tempom zničil postupne všetkých súperov a do cieľa prišiel síce vyčerpaný, ale jasne prvý. Jozef Pribilinec sa stal olympijským víťazom, jediným spod Tatier v 20. storočí! On sám sa do minulosti vracia nerád, ale ako sám priznal, vždy keď si pozrie záverečné momenty svojho zlatého výkonu, na okamih stratí reč, naskakujú mu zimomriavky. V nejednom rozhovore pripomenul, že táto životná etapa je už za ním. „Bola to slávna a úspešná etapa, ale o slávu mi nikdy nešlo,“ povedal Jozef Pribilinec, najúspešnejší predstaviteľ slovenskej chodeckej školy, ktorý v Soule triumfoval v olympijskom rekorde 1:19:57 h, keď o viac ako tri minúty zlepšil predošlý rekordný zápis z Los Angeles 1984. Základom jeho úspechu bola nevídaná dávka talentu, ktorú dostal do vienka, ale aj drina, ktorú absolvoval pod vedením trénera Juraja Benčíka, ako aj fakt, že vždy chcel víťaziť a prehry vraj nemal rád.
Za Wimbledon ho nedá
„Olympiáda vo mne zanechala tie najkrajšie spomienky. Hoci nepoznám, ako chutí víťazstvo trebárs vo Wimbledone, olympijské zlato by som zaň nevymenil. Pamätám si, keď som doniesol medailu medzi našich športovcov, ako sa všetci so mnou tešili,“ vyznal sa rodák z Bojníc, ktorý doplnil, že ho inšpirovalo rozprávanie Jozefa Pribilinca o pocitoch pri slávnostnom ceremoniáli.
„Išiel som vtedy od zápasu k zápasu. Každé víťazstvo ma veľmi potešilo a motivovalo,“ zaspomínal si neraz na Soul Mečíř, ktorý postupne zdolal Nemca Jelena, Brita Batesa, Francúza Forgeta, Holanďana Schapersa, Švéda Edberga a nakoniec Američana Tima Mayotta. „To, že som získal olympijské zlato, mi dochádzalo až postupne. Tie nádherné pocity by som dožičil každému!“
