Nie div, že sa s jeho osobou spája mnoho konšpiračných teórií, a to nielen tá, či skutočne spáchal samovraždu vo svojom berlínskom bunkri. Pozornosť záhadológov pútajú aj utajené nacistické programy – záujem o okultizmus, hľadanie yetiho v Himalájach, ale aj vývoj zázračných zbraní. Mal Hitler v rukáve supermoderné smrtiace nástroje?
Nie je žiadnym tajomstvom, že nacistické Nemecko, ktoré rozpútalo svetovú vojnu, sa snažilo vyvinúť nevídané superzbrane. Na to mal diktátor Adolf Hitler vo svojich radoch k dispozícii špičkových vedcov a konštruktérov. Mali pracovať na zostrojení rôznych druhov Wunderwaffen - zázračných zbraní, o ktorých koluje množstvo konšpirácií. Azda najobľúbenejšou a najviac omieľanou je tá, že Nemci zostrojili UFO. Znie to možno šialene, ale niečo na legendách o nemeckých superzbraniach pravda naozaj je...
Záhadné UFO
Jeden z prinajmenšom divných príbehov hovorí, že Nemcom mali k vývoju nevídaných technológií dopomôcť nadprirodzené sily či dokonca mimozemšťania, s ktorými mali byť v aktívnom kontakte. Ak si do vyhľadávača zadáte slová ako nacisti a ufo, vysype sa na vás mnoho obrázkov so záhadným diskovitým čudom, pripomínajúcim lietajúci tanier. Tento bájny stroj dostal meno Haunebu. Na svoje časy to malo byť pokrokové lietadlo, akému nebolo páru. Dokázalo zastaviť v sekunde na mieste, vznášať sa, vedelo štartovať a pristávať kolmo a dosiahnuť rýchlosť až 5 000 km/h!
Z času na čas sa v médiách objavili správy o vedcoch, ktorí o podobných technológiach vedeli. Inžinier, vedec a minister národnej ekonomiky počas Mussoliniho režimu Giuseppe Belluzzo v rozhovore pre noviny Il Giornale d‘Italia 10 rokov po vojne povedal: „Typy lietajúcich diskov sa vyvíjali v Nemecku a Taliansku od roku 1942... poháňala ich veľkolepá sila.“ O pár týždňov neskôr nemecký vedec Rudolf Schriever v reakcii na tento rozhovor tvrdil, že sám sa podieľal na vývoji Fluggecheibe - rotujúceho lietajúceho predmetu, ktorý vedel lietať vertikálne aj horizontálne.
Vystrašení piloti
Existencia takéhoto stroja však nebola nikdy potvrdená. Pravda však je, že počas II. svetovej vojny sa množili stovky svedectiev pilotov spojeneckých vojsk, ktorí sa pri náletoch na Nemecko vo vzduchu stretli so záhadnými objektmi. Mysteriózne stroje sa z ničoho nič zjavili pri lietadlách a podľa pilotov boli nielenže nadpozemsky rýchle, no dokázali aj manévrovať ako žiadne iné vtedajšie lietadlá. Raz to podľa svedectiev boli diskovité lietajúce stroje, inokedy tajomné žiarivé svetlá. „Videl som 8 – 10 jasne oranžových svetiel nad svojím ľavým krídlom... lietali vzduchom obrovskou rýchlosťou,“ opísal svoj zážitok nad riekou Rýn britský pilot Edward Schlueter. Nevysvetliteľné nebeské javy dostali najprv pomenovanie Foo Fighters, no v roku 1952 ich premenovali na UFO - neidentifikovateľný lietajúci objekt.
Podľa záverov amerického armádneho vyšetrovania záhadné svetlá mohli byť elektrostatický jav podobný Eliášovmu ohňu, guľovému blesku, odrazu svetiel od kryštálov ľadu a podobne. No racionálne vysvetlenie pre diskovité lietajúce stroje sa dodnes nenašlo. Ak aj nacisti podobnou technológiou disponovali, keď vedeli, že vojna je stratená, mnohé svoje tajné základne a podzemné hangáre zlikvidovali, aby sa ich vynálezy nedostali do rúk nepriateľov.
Smrtiaci zvon
Ďalším bájnym zariadením, ktorý mal Nemcom zaručiť neporaziteľnosť, mal byť Die Glocke. Lietajúci stroj v tvare zvona sa mal od roku 1942 vyvíjať v Poľsku a práve poľský spisovateľ Igor Witkovski svojou knihou Pravda o zázračných zbraniach rozvíril debatu o stroji so superschopnosťami. Informácie mal vraj od príslušníka poľskej tajnej služby.
Zvon podľa neho fungoval na princípe akýchsi proti sebe rotujúcich kotúčov, ktoré produkovali špeciálnu rádioaktívnu látku podobnú červenej ortuti. Zázračná zbraň vydávala takú silnú radiáciu, že už počas jej konštrukcie zabila mnoho ľudí, ktorí na nej pracovali. Na čo presne mal Zvon slúžiť, nie je jasné.
Najbláznivejšie teórie hovoria, že Die Glocke dokázal použitím nevysvetliteľného pohonného systému popierať gravitáciu, bol schopný cestovať do vesmíru, vysielať smrtiace lúče či ovplyvňovať chemické a biologické procesy – konkrétne mal podľa Witkovského tvoriť v ľudskom tkanive kryštáliky, meniť krv na gél a rastlinstvo rozkladať na mastnú látku. Jednoducho príliš veľa vecí na to, aby to bola pravda.
Leteckí experti ako americký výskumník David Myhra pochybujú, že takéto zariadenie niekedy existovalo. Nezachovali sa žiadne nákresy ani nič, čo by podporilo jeho existenciu.
Nacisti v NASA
Možno boli všetky tieto príbehy iba výsledkom premyslenej nacistickej propagandy, ktorá v snahe o zastrašenie protivníkov často ohlasovala vývoj supermoderných zázračných zbraní. Nemožno však poprieť, že Nemci disponovali na tie časy naozaj vyspelými technológiami, ktorých existencia je dokázaná a ktoré strašili spojenecké vojská.
Jednou z takýchto zbraní boli strely V-1, ktoré sa začali vyrábať v roku 1944. V-1 poháňal pulzačný motor, ktorý dokázal zrýchliť jej let na 365 km/h. Strela bola nastavená na určitú dĺžku letu, po ktorej prekonaní sa uzavrel prívod paliva, zablokovalo sa riadenie a ona začala padať na zem - k určenému cieľu, kde bojová hlavica s hmotnosťou nad 800 kg dokonala dielo skazy.
Hlavnými nepriateľmi striel boli britské letecké jednotky RAF, ktoré zničili približne 2 000 kusov V-1. Nie však iba zostrelením, ktoré bolo nebezpečné, ale našli oveľa rafinovanejší spôsob. Priblížili sa k strele na dosah krídla, jemne do nej drgli, čo ju odklonilo z dráhy, rozhádzalo jej navigáciu a zrútila sa na zem. Zbrojní experti sa zhodujú, že ak by sa strely V-1 začali sériovo vyrábať skôr ako v marci 1944, pravdepodobne by dokázali zvrátiť vývoj vojny.
Tvrdým orieškom bola aj raketa Vergeltungswaffe 2 (V2). Na jej vývoji od roku 1937 pracoval vynikajúci raketový konštruktér Wernher von Braun. Po rôznych testovacích komplikáciách boli prvé rakety pripravené na útok až v lete 1944, keď nacisti veľa vody už nenamútili. Napriek tomu však revolučnou novinkou stihli zabiť približne 8 000 ľudí. Zaujímavé je, že po vojne sa Braun s celým tímom vzdal Američanom a nakoniec skončil v ich službách. Už ako americký občan stál za vývojom najsilnejšieho raketového nosiča všetkých čias Saturn V, vďaka ktorému sa Neil Armstrong mohol 20. júla 1969 úspešne poprechádzať po Mesiaci.
Braun však nebol jediným nacistom v amerických službách. Tamojšie ministerstvo spravodlivosti v roku 2010 priznalo, že CIA po skončení II. svetovej vojny ukrývala a angažovala nacistických vedcov. Podľa knihy Operácia spinka od ivestigatívnej reportérky Annie Jacobsen Amerike v technickom pokroku počas studenej vojny so Sovietskym zväzom pomáhalo najmenej 1 600 nacistických vedcov.
Nepriateľ čas
Ďalším nacistickým vynálezom, ktorý predbehol svoju dobu, boli dvojmotorové prúdové stíhačky Messerschmitt. Ak by sa ich tvorcovi Willymu Messerschmittovi podarilo vytvoriť funkčný prototyp skôr ako v roku 1944, nemali by na nebi konkurenciu a dokázali by tiež zamiešať priebehom vojny.
Esom v rukáve Nemcov mohla byť prvá bezchvostová raketová stíhačka Messerschmitt Me 163 Komet. Tento stroj vyvíjali v samom srdci nemeckého raketového programu vo výskumnom stredisku Peenemünde. Za jej vývojom stál nemecký konštruktér a priekopník aerodynamiky Alexander Lippisch. Prelomový stroj nemal absolútne žiadnu konkurenciu, pri testovacích letoch pilot Heini Ditmar 2. októbra 1941 na prvom exemplári stroja prekonal všetky vtedajšie rýchlostné rekordy, keď brázdil oblohu rýchlosťou až 1 004 km/h.
Sériová výroba sa však spustila až vo februári 1944, a to bez doladenia dôležitých detailov. Výsledkom bolo, že sa stíhačky kazili. Jednotka JG400, ktorá na nich lietala, zostrelila 9 lietadiel, čo bol v pomere k 14 strateným vlastným strojom, z ktorých zostrelili iba 5 a zvyšok išiel k zemi pre poruchy, nelichotivý výsledok. Ak by však Nemci mali na doladenie raketovej stíhačky viac času, s takými strojmi by dokázali zastaviť spojenecké bombardovanie.
Podobných príkladov technologicky vyspelých nacistických vynálezov by sme vedeli vymenovať ešte niekoľko. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že Nemci mali vo vývoji supermoderných zbraní naozaj dobre našliapnuté a ich pomocou by vojnu pravdepodobne vyhrali. Ibaže ani špičkové technológie, ani nadprirodzené sily našťastie nedokázali poraziť najväčšieho nepriateľa - čas. Britský letecký inžinier Roy Fedden, ktorého poverili, aby preskúmal nemecké expertízy a výskum z konca II. svetovej vojny, povedal: „Videl som dostatok ich plánov a produktov na to, aby som si uvedomil, že ak by sa im podarilo nejakým spôsobom predĺžiť vojnu o niekoľko mesiacov, čelili by sme úplne novému a smrteľnému vývoju leteckej vojny.“
ESÁ V RUKÁVOCH NACISTOV
Schwerer Gustav
Gigantické delo bolo príkladom nacistickej megalománie. Gustav mal slúžiť v delostrelectve ako nástroj skazy proti francúzskej Maginotovej línii, ktorá disponovala v tom čase najsilnejším systémom opevnení. Toto monštrum vážilo 1 350 ton, dĺžku 43 metrov a bolo schopné páliť 7-tonové granáty do vzdialenosti 47 kilometrov, no ukázalo sa, že použiť takúto obrovskú zbraň bolo v teréne naozaj nepraktické. Delo strieľalo pomaly, bolo ťažkopádne a na jeho prepravu potrebovali 26 vagónov so špeciálnou lokomotívou. V skutočnosti vypálilo vo vojne iba 48 rán.
Strela V-1
Toto je azda jeden z najviac technologicky vyspelých nemeckých počinov. Strela V-1 Vergeltungswaffe. Bola to celokovová neriadená strela s plochou dráhou letu. Celkovo bolo vypustených vyše 20 000 striel V-1, z ktorých svoj cieľ zasiahlo 2 500.
Raketa V-2
Prvá bojovo nasadená kvapalinová balistická strela s inerciálnou navigáciou, ktorá nepretržite vyhodnocovala polohu strely. Práve táto raketa predurčila človeka na cestovanie do vesmíru.
Sturmgewehr 44
Mnohí ju považujú za prvú útočnú pušku na svete. Zbraň známa pod skratkou MP44 pochádza od konštruktéra Huga Schmeissera. Do výroby sa dostala tiež až v roku 1944. Nemci stihli vyrobiť len necelých 426 000 kusov. Jej konštrukcia inšpirovala sovietskeho vývojára Michaila Kalašnikova pri konštrukcii slávnej zbrane AK-47.
PanzerkamPfwagen VIII Maus
Tento tank s hmotnosťou 185 ton navrhol slávny konštruktér Ferdinand Porsche a Hitlera nápad s najťažším tankom na svete nadchol. Hmotnosť však bola jeho najväčšia slabina. Bol totižto mimoriadne pomalý, nemohol prechádzať cez mosty vyžadoval a brodiť sa cez vodu. Hitler bol sklamaný a nakoniec zrušil objednávku na 200 kusov. Ak by sa však podarilo dopriať tomuto tanku väčšiu rýchlosť, stal by sa hrozbou pre všetky spojenecké vojská.
Horten Ho 229
Ako zo sci-fi filmu pripadol americkým vojakom pohľad na stroj, ktorý v roku 1945 našli v nacistických továrňach v Durínsku. Stál pred nimi extrémne nebezpečný lietajúci stroj zvláštneho tvaru, ktorý bol okrem iných devíz oveľa ťažšie vystopovateľný radarmi. Horten Ho 229 bol s tryskovým motorom otestovaný až v októbri 1944 a do bojov už tento futuristický stroj zasiahnuť nestihol.
Messerschsmitt Me 262
Bolo to prvé sériovo vyrábané prúdové lietadlo, ktoré sa dostalo do boja. To, že sa výroba tejto stíhačky oneskorila, nespôsobili iba komplikácie s motormi, ale aj fakt, že Hitler neustále zasahoval do ich výroby. Najviac výrobu spomalila jeho tvrdohlavá a nereálna predstava, že z dokonalej stíhačky Me 262 by chcel mať superrýchly bombardér, čo vyžadovalo prekopanie konštrukčných plánov.
