Babička prežila drsný kysucký život v horách a cez pohnuté vojnové časy si prešla potokmi sĺz, odriekania, hladu i skromnosti. Muža pochovala skoro a na svet priviedla dve deti. Dcéra aj vnučka sa o ňu starajú s láskou, akú by chcel zažiť na staré kolená každý z nás. Má svoju izbičku a výhľad z okna na krásne hlboké hory a lúky. Božský pokoj si užíva, no zároveň varuje...
Usmievavá babička si myslí, že krásneho veku sa dožila preto, lebo je pokorná a stravuje sa skromne. „Nejem veľa mäsa, mám rada halušky s bryndzou a kapustou, aj buchty,“ hovorí starenka. Modlí sa a posedáva v izbičke, odkiaľ má výhľad na hory. Práve v horách vo Vysokých Tatrách sa stretla s budúcim manželom Rudolfom, ktorý umrel skoro, keď mal ich spoločný syn len 7 dní. Po celý život ostala sama s deťmi a krutú vojnu si pamätá, aj keď o nej nerozpráva rada.
„Prišli k nám Poliaci a povedali, že od nás neodídu, ani keď budeme mať vlasy po zem. Delili sme sa s nimi o všetko, čo sme mali, o jedlo i nocľah. Pomáhali sme, lebo tak nás učili, že pomáhať máme, lebo keď pomôžeš ty, tak aj Boh ti pomôže,“ spomína si na Poliakov, ktorí sa prišli ukryť pred Nemcami na Kysuce a tak sa snažili zmobilizovať k odporu. Celkom prirodzene pomáhali aj partizánom počas Slovenského národného povstania, ktorého 74. výročie si pripomenieme v stredu.
Obavy z budúcnosti
Starenka vraví, že doba, v akej žijeme, je plná prebytku. „Aj pred vojnou bolo vtedy všetkého dosť, a tak prišlo zlo, hlad. A teraz je strašná dražoba a ľudia aj málo roboty majú. Bojím sa, že zase príde vojna,“ vraví starká. Celé dni medituje, modlí sa a myslí na svojich blízkych. Vo forme sa udržiava vďaka kalíšku kvalitnej pálenky, ktorú si riedi vodou a vypije ju na päťkrát.
Slovenské národné povstanie
- Išlo o ozbrojené povstanie domáceho odboja počas 2. svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky
- Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami
- Nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností 2. svetovej vojny
- Centrom Povstania bola Banská Bystrica
- Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja
- Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny sovietskymi, rumunskými a československými vojskami na jar 1945
