A aj keď len na niekoľko sekúnd, okúsili "život" na druhom brehu, doteraz to majú živo v pamäti. Našťastie sa vrátili k životu a na sociálnej sieti Reddit sa pod rúškom anonymity priznali, ako si na tento posmrtný okamih pamätajú. A hoci skúsenosť každého človeka bola iná, väčšina sa zhodla na tom, že smrť nie je niečo, čoho by sme sa mali báť.
Zostať živý je vyčerpávajúce
V kóme som bol niekoľko týždňov. Keď umierate, cítite neznesiteľnú únavu, takú, akú ste nikdy nezažili. No samotné umieranie nebolo bolestivé. Odvtedy sa smrti nebojím. Keď sa to stane, nie je čas na ľútosť.
Smrť je ako veľká hrejivá prikrývka
Je to čierna prázdnota, no zároveň sa cítite prikrytý veľkou teplou dekou.
Nestranný pozorovateľ
Bol to znepokojujúci pocit. Spomínam si, že som počula a videla všetko, no fyzicky som necítila absolútne nič.
Smrť je ako najtemnejšie tmavé a tiché ticho
Bolo to, akoby som plával k niečomu. To niečo bola realita. Ten moment smrti bol tmavý a tichý ako nikdy.
Ničota
Bola som mŕtva veľmi krátko, asi 30 sekúnd. Absolútne to nie je nič podobné spánku. Cítila som príjemnú ničotu, ktorú časť vášho ja nechce opustiť.
Stretnutie s babkou
S babkou sme sa prešli po kvetinovej lúke a keď som sa preberala, sedela na okraji mojej postele. Povedala mi, aby som odkázala mame, že všetko bude v poriadku. Babka zomrela šesť rokov predtým, než som bola klinicky mŕtva.
Ste len divák
Pamätám si, ako som ležal v nemocnici, videl všetko naokolo. Zrazu som bol divák, vznášajúci sa duch, ktorý všetko pozoruje. Videl som, ako moja mama plakala a ako ju otec utešoval. Potom som videl biely objekt v tvare môjho tela, ktorý pomaly padal zo stropu a nakoniec pristál na mojom tele. V tom sa to všetko skončilo. Bol som v kóme a prebudil sa po niekoľkých dňoch.
