Kto čaká unaveného starčeka, však môže byť pri stretnutís ním zaskočený - bývalý športovec je totiž plný energie! Pozorne sleduje najmä amatérsky box a každý deň vyšliape až 105 schodov. Je zdravý a to najväčšie želanie, ktoré má, je byť spokojný a šťastný v kruhu rodiny.
Cez víkend sa v Novej Dubnici oslavovalo vo veľkom, olympionika prišli pozrieť jeho milovaní aj z odľahlých kútov Slovenska. „Som rád, že si ma takto uctili, ďakujem. Rodina je pre mňa to najdôležitejšie, čo mám,“ vraví s pokorou športovec, ktorý o svojej zlatej olympijskej medaile v boxe hovorí s rešpektom aj komentárom – svetská sláva, poľná tráva.
Smútok za maželkou
Zachara za svoj najväčší športový úspech, ktorým bola zlatá olympijská medaila, vďačí svojej manželke Anne († 83), ktorú pochoval pred piatimi rokmi. „Vedela, čo šport dáva a čo šport berie a bola tolerantná. Bol som od domova aj dva mesiace, týždne na sústredeniach a ona to všetko pre ten box obetovala so mnou,“ hovorí olympionik a v očiach sa mu aj po piatich rokoch zalesknú slzy. Milovaná žena mu stále chýba, každé ráno vyšliape za ňou na cintorín 105 schodov.
Zachara dnes žije v dome so svojimi deťmi, s dcérou Mariannou (66) a synom Jánom (57). Víkendové dubnické oslavy boli veselé, ale skromné, športovec sa celý život vyhýbal bujarým hodom a vyznáva krédo, že aj dobrého veľa škodí. A hoci sa deväťdesiatkou začína v jeho živote dlhovekosť, do starého železa stále nepatrí.
Stále je v ringu
Zachara trikrát týždenne chodí boxovať so žiakmi do Ilavy, pretože, ako smutne dodáva, v Dubnici pred ním vymenili zámky a už nemohol chodiť do telocvične. Ilava má však šerm päsťami v záľube a rady špičkového športovca si váži, na jeho tréningy dokonca chodia aj štyri ženy. „Trénujem zadarmo , cesty si platím sám a nesťažujem sa a viete prečo? Lebo box milujem. Viac teraz sledujem ten amatérsky ako profesionálny. Tvár tohto športu sa zmenila – kedysi sa bodovalo, dnes divák potrebuje vidieť pästiara na zemi. Box je menej technický a viac silový a posunul sa aj k šou,“ hovorí športovec, ktorý vraví, že najlepším tréningom pre boxera sú valčík, polka a tango, pretože výborne naučia koordinovať nohy. Keď sme ho požiadali, aby nám zapózoval so zlatou medailou, po chvíli hľadania po skriniach sa vrátil s ospravedlnením: „Ja neviem, v ktorom saku tú medailu mám, viete, každú chvílu ju dakde nosím so sebou, lebo ma niekam pozývajú, tak ju ani nestíham vyložiť.“
Jeho recept na dlhovekosť:
- Každý deň športuje, cvičí a vždy vyšliape 105 schodov
- Miluje tri jedlá - cesnačku, zemiakovú babu a šutelicu - fazuľovú polievku s kyslou kapustou
- V Ilave trénuje mladých boxerov a na jeho tréningy chodia aj ženy
z Jeho úspechov:
- olympijský víťaz z Helsínk 1952
- štvrťfinalista OH 1956
- dvojnásobným majster Slovenska
- štvornásobný majster ČSR
