To je totiž po novom maximálna suma, ktorú si môže veterinár za začipovanie vypýtať. Vyplýva to z novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá začína platiť od 1. septembra. Na jej základe tiež veterinár nemôže ošetriť nezačipovaného psa. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia a človeka.
Podľa veterinárov sa majitelia zvierat nemusia čipovania obávať. "Čipovanie nie je bolestivejšie ako bežná podkožná injekcia. Celý aplikačný a evidenčný úkon trvá 20 až 30 minút," vysvetlila pre TASR prezidentka Komory veterinárnych lekárov SR Silvia Štefáková. Za majiteľov v hmotnej núdzi alebo poberateľov minimálneho dôchodku poplatok za začipovanie uhradí štát.
Ak pes narodený do 31. augusta nepotrebuje ošetrenie, stačí ho začipovať do 31. októbra 2019. To však neplatí, ak sa takýto pes uvádza na trh, mení majiteľa alebo sa umiestňuje do karanténnej stanice či útulku pre zvieratá. Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára. Rovnako má postupovať aj pri úhyne psa.
Čip musí mať aj tehotná suka. V prípade plánovaného rozmnožovania ju musí dať majiteľ zaregistrovať ešte pred pripustením, v prípade neplánovaného otehotnenia bezodkladne. Inak psov narodených po 31. auguste musia dať majitelia začipovať najneskôr do 12 týždňov od narodenia. Majiteľovi psa, ktorý má byť podľa zákona začipovaný a nie je, hrozí pokuta 50 eur.
