Počas nej musí zabezpečiť, čo sa bude diať so smeťami státisícov ľudí žijúcich v slovenskej metropole. Tu sa zrazu objavuje spoločnosť KOSIT, ktorá firme OLO ponúka možnosť prevážať odpad až do Košíc a tam ho spaľovať. Budú po Slovensku putovať kamióny naložené komunálnym odpadom? V praxi to znamená, že počas polročnej odstávky by spaľovňa v hlavnom meste nemusela voziť tento odpad na skládku a zakopávať ho, ale odvážala by ho na východ republiky, kde by ho spálili a následne premenili na energiu. Ročne by išlo približne o 10 000 ton, ktoré by putovali v kamiónoch.
„Naša spaľovňa v Košiciach je v rámci rezervnej kapacity pripravená prijať odpad v podstate bez ďalšieho odkladu. Takýto model spolupráce je vo svete bežný, napríklad spaľovňa vo Viedni spracúva odpad zo slovinskej Ľubľany,“ hovorí Christenko s tým, že podobný princíp sa využíva aj v Nemecku či Škandinávii. Cena, ktorú ponúkli, je pre KOSIT na hranici akejkoľvek ekonomickej racionality. „Chápeme však, že ani tak naša cena nevie plne konkurovať nákladom za uloženie odpadu na skládku,“ zakončil.
Nevieme o tom
Bratislavské OLO tvrdí, že každoročná pravidelná technologická odstávka sa týka len spaľovne, a nie samotnej činnosti OLO. „Odstávka spaľovne odpadu nemá vplyv na zber a odvoz komunálneho odpadu v rámci hlavného mesta,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Beáta Humeníková. O tom, že by sa smeti mali zvážať z jedného konca republiky na druhý, vraj nevedia.
„Zmesový komunálny odpad sa bude počas najbližšej jesennej odstávky spaľovne odpadu odvážať na skládky odpadov do Zohora a Senca. Nad vývozom odpadu z Bratislavy do Košíc neuvažujeme,“ skonštatovala Humeníková. Podľa informácií Nového Času však rokovania ešte nie sú defi nitívne uzatvorené a do celého sporu sa môže vložiť mesto Bratislava na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom.
Z magistrátu na žiadosti o odpoveď nereagovali. Zuzana Čaputová, ktorá úspešne bojovala proti pezinskej skládke hovorí, že výhody skládkovania oproti spaľovaniu nie sú takmer žiadne. „Podľa hierarchie odpadového hospodárstva je skládkovanie odpadu na poslednom mieste a pred ním z hľadiska vhodnosti je energetické zhodnocovanie, napríklad spaľovaním,“ uviedla.
Lepšie ako skládkovanie
Anna Zemanová, poslankyňa SaS a členka výboru pre živ. prostredie
Komunálny odpad, ktorý sa zneškodňuje v spaľovni, je energetickou surovinou. Konečne sa OLO spamätalo a hľadá legálne riešenia umiestnenia tohto odpadu, dočasné alebo trvalé. V súčasnosti cena za trvalé uskladnenie odpadu stúpa. Ponuku košickej spaľovne vnímam ako nákup energetickej suroviny pre ich spaľovňu.
Po rekonštrukcii majú pravdepodobne kapacitu na spálenie takéhoto množstva odpadu. V prípade, že sa prevoz uskutoční napríklad po železnici v uzavretých kontajneroch, to môže byť aj rozumné riešenie. Odpad by sme mali prestať vnímať len ako záťaž, ale zložky, ktoré sa nedajú zhodnotiť ako druhotná surovina, tak ich energetické zhodnotenie je dobrým riešením, lepším ako skládkovanie.
Prevoz kamiónmi je otázny
Branislav Moňok, Priatelia Zeme
Skládkovanie je najhorší spôsob nakladania s odpadmi. Spaľovanie odpadov je tesne pred skládkovaním. Samozrejme sa posudenie vhodnosti/nevhodnosti môže meniť podľa situácie. Vstupuje do toho totiž množstvo externalít - donášková vzdialenosť, množstva a druhy odadov, cestná infraštruktúra, spôsob a trasy prevozu odpadov. V prípade prevozu kamiónmi by sa zhoršila prejazdnosť kritických miest a zvýši sa produkcia oxidov dusíka, oxidu uhličitého, ale aj prašnosť.
Košická spaľovňa
- od roku 2014 ju prevádzkuje spoločnosť KOSIT, ktorá ju zmodernizovala
- ročne zneškodnia 80 000 ton odpadu
Bratislavská spaľovňa
- v prevádzke od roku 1978, pričom prešla zásadnou rekonštrukciou, aby spĺňala emisné limity
- ročne sa v nej zlikviduje 135 000 ton komunálneho odpadu
