Svoj život zasvätila nielen herectvu, ale aj svojmu manželovi Jozefovi Adamovičovi († 74), od ktorého smrti ubehlo 2. augusta päť rokov. Herečka pre Nový Čas Nedeľa priznala, že ju jeho odchod bolí dodnes a neraz sa jej počas rozhovoru zaligotali slzičky v očiach pri zmienke o jej drahom Jozefovi.
Adamovič († 74) skonal nečakane v košickej nemocnici v roku 2013. Ako herečka priznala, jeho odchod ju zasiahol o to viac, že to vôbec nečakala. Hrozná správa prišla presne 2. augusta. „Mám stále pocit, akoby to bolo včera. Vtedy boli tiež také príšerné horúčavy ako teraz v auguste. Jožko zomrel v nemocnici. Mal tam ísť na kontrolu a viac sa nevrátil. Jozef je so mnou stále, stačí mi pozrieť na fotku alebo obraz s jeho podobizňou a spomienky sú späť. A navyše, keď sa na mňa díva môj takmer trojročný vnúčik Maxim, v jeho očičkách vidím chvíľami Jozefa,“ povedala Božidara pre Nový Čas Nedeľa.
Slniečko, oblačno
Nie je deň, keď by si herečka na svoju životnú lásku nespomenula, a to napriek tomu, že ich manželstvo nebolo vždy prechádzkou v ružovej záhrade. „Moje manželstvo bolo 51-ročné, obaja sme boli dramatickí umelci a aj naše manželstvo prechádzalo skoro všetkými divadelnými či filmovými žánrami. Raz to bola talianska komédia, raz Sofoklova antická dráma, raz Ženský zákon,“ priznala. Napriek tomu spolu prežili krásny život, ktorý bol popretkávaný najrôznejšími zážitkami či nezabudnuteľnými spoločnými chvíľami.
Pre herečku je však život bez manžela, napriek milujúcej rodine, akýsi prázdnejší. „Mali sme obdobia, keď sme boli vyťažení a každý z nás pracoval na opačnom konci Československa. Hoci sme sa niekedy celé týždne nevideli, stále sme boli spolu. Myslím si, že je veľký rozdiel byť rozvedenou ženou a byť vdovou. To je totiž definitívne. Preto vravievam mojim dcéram, že muži sú krehké nádoby a nech si ich šanujú a sú tolerantné, aby raz neľutovali. Ja dnes niektoré veci ľutujem, ale už sa to nedá napraviť. Čas nemôžem vrátiť. Mám svoje knihy, televíziu, klavír, som v divadle, ale... Je tu pusto."
