Narodil sa 31. júla 1914 ako Louis de Funés de Galarza na parížskom predmestí Corbevoie. Ako jeho celé meno naznačuje, pôvodom bol šľachtic. Jeho schudobnená rodina však z Kastílie v Španielsku odišla v roku 1904 a nový domov našli vo Francúzsku.
Jeho otec bol pôvodne právnik, ale po príchode do novej vlasti sa nevedel uchytiť, a tak sa pustil na dobrodružné chodníčky. Odišiel do Venezuely, kde pobudol niekoľko rokov, nakazil sa tuberkulózou, aby nakoniec zomrel v roku 1934 v Španielsku. O Louisa a jeho staršiu sestru a brata sa teda starala najmä mama.
A práve u nej budúci veľký herec odpozoroval finty, ktorými on sám neskôr zabával svet. „Stalo sa, že ma mama naháňala okolo stola a kričala: Dorazím ťa! Jej spôsob života aj prejavu bol geniálne divadelný, ale ona o tom nevedela,“ spomínal Funés v jednom rozhovore. Mama ho každopádne priviedla k umeniu – vďaka nej sa naučil hrať na klavíri, čo neskôr využil vo viacerých filmoch.
Tisíc remesiel
Keď mal 16 rokov a ukončil lýceum, išiel sa učiť za kožušníka ako jeho starší brat. Neskôr ako kožušník aj pracoval, tiež bol aranžér, dekoratér, kreslič, účtovník... Raz bol zamestnaný, raz bez práce, a tak sa to striedalo. Nič nenasvedčovalo, že by z neho mohol byť herec a určite to vtedy nebolo snom mladého Louisa.
Až vo veku 28 rokov sa rozhodol pre umeleckú dráhu a prihlásil sa na herecký kurz. Popri tom hrával na klavíri v parížskych nočných kluboch.
Prvýkrát sa postavil pred kamery v roku 1945. Jeho prvá filmová rola nebola bohviečo. Vo filme Pokušenie z Barbizonu si zahral portiera a na scéne sa mihol iba na 40 sekúnd pričom povedal dve vety. Potom nasledovalo zopár ďalších bezvýznamných roličiek, ktoré Funésovi nedávali veľa nádeje. Svojich divákov mal však v parížskych kabaretoch, kde ich zabával a hral im na klavíri.
Zrod cholerika
Ale Funésova chvíľa mala predsa len prísť. Najprv však jeho komika musela dozrieť. Prvú hlavnú úlohu dostal až v roku 1957 vo filme Ako vlas v polievke. A hneď nato nasledoval film Nevídané, neslýchané. A Francúzsko malo novú vychádzajúcu hviezdu. „Louis de Funés, najzábavnejší človek vo Francúzsku!“ oznamovali titulky novín. Jeho renomé išlo hore.
Cestu k filmovej sláve mu však naplno otvorila divadelná hra Oscar, v ktorej exceloval od roku 1959, a o osem rokov neskôr podľa nej nakrútil aj úspešný film. V Oscarovi diváci po prvý raz videli živelného Funésa v plnom šialenstve. Egocentrického nerváka, výbušného, brutálneho, zbabelého, ktorý ako zmyslov zbavený strúha grimasy a pobehuje po scéne. Ponuky na film sa po úspechu v divadle začali sypať. Režiséri od Funésa chceli jediné – aby bol rovnako šialený a zábavný! Sám si ušil kostým, ktorý mu sadol a už ho nevyzliekol do konca života.
Žandár
Úplné zlomovým filmom, po ktorom už o Funésovi neboli žiadne pochybnosti, bol Žandár zo Saint-Tropez z roku 1964, ktorý sa dočkal ďalších piatich pokračovaní. Hláška strážmajstra Cruchota s hlasom Františka Filipovského: „Sem se mi dívejte!“ zľudovela u nás aj spolu s ďalšími, ktorými Funés zahŕňal divákov.
V súvislosti so Žandárom, kde hral aj Michel Galabru, sa spomína jedna anekdota. V roku 1968, keď Francúzskom zmietali študentské nepokoje, sa práve nakrúcal film Žandár sa žení. Funés podľahol panike, bál sa, že zatiaľ čo on je na pľaci, niekto prepadne ich rodinný zámoček a vylúpi ho. Tak, ako vedel rozkazovať pred kamerami, vedel aj v reálnom živote. Poslal režiséra filmu Jeana Giraulta, aby z jeho domu priniesol kufrík plný zlata a peňazí, ktorý Funés na zámočku schovával. O hercovi sa traduje, že bol na peniaze a bol lakomec. Dokonca, keď sa viezol taxíkom, čo bývalo často, neplatil zaň. Taxikárovi vypísal šek a vedel, že ten si radšej nechá hercov podpis, ako by si dal šek preplatiť v banke. Túto fintu Funés vraj odkukal od Picassa.
Fantomas
Druhou Funésovou legendou sú filmy o Fantomasovi – zlosynovi so zelenou maskou. Dvojrolu zloducha a zároveň odvážneho novinára Fandora dostal v roku 1964 miláčik publika Jean Marais. On mal byť hlavnou hviezdou. Lenže to by tvorcovia nemohli do úlohy komisára Juva obsadiť Funésa. Ten už v prvom diele strhol na seba všetku pozornosť a chudák Marais nemal šancu sa popri takom živle presadiť. „Jean cítil, že mu film uniká v prospech Louisa,“ opísala pred rokmi herečka Myléne Demongeot, ktorá vo Fantomasovi hrala Maraisovu snúbenicu. „Jean nebol v prvých záberoch dobrý, na rozdiel od Louisa, ktorý ho ohrozoval.“ Funés ho normálne zosadil z trónu! A Marais to niesol naozaj ťažko.
Ani režiséri to nemali pri Funésovi ľahké. „Nemal rád, keď ho niekto dirigoval,“ priznal Édouard Molinaro, ktorý s ním nakrútil filmy Oscar a Hibernatus. Neraz sa vraj hádali priamo na pľaci a Funés bol tvrdohlavý, pokiaľ išlo o to, čo a ako bude robiť pred kamerami. A štáb sekíroval požiadavkou, aby mal vo výslednom filme modrejšie oči ako v skutočnosti.
Rekord
Možno by to málokto u nás povedal, ale najväčším úspechom Funésa nebol ani Žandár, ani Fantomas, ani Piti piti pa, ale film z vojnových čias Veľký flám. V ňom exceloval spolu s ďalším komikom Bourvilom a Veľký flám bol po štyri desaťročia najúspešnejším francúzskym filmom. Iba v kinách ho videlo 17 miliónov divákov a jeho rekord padol až v roku 2008.
Ženy a rodina
Na začiatok strohá informácia. Ženatý bol dvakrát a mal troch synov. Prvýkrát sa ženil v roku 1936, jeho manželstvo s Germainou vydržalo iba tri roky a vzišiel z neho syn Daniel. Druhýkrát sa oženil v roku 1943 s Jeanne Augustine Barthélemy, ktorá pochádzala zo šľachtického rodu de Maupassant a mali spolu synov Patricka a Oliviera. Vďaka nej sa rodina nasťahovala do utešeného zámočku zo 17. storočia v Clermont.
Ak na niekoho egocentrický Funés dal, bola to práve jeho druhá manželka. Ona ho povzbudzovala pri jeho kariérnom vzostupe, neskôr mu dokonca vyberala filmy, v ktorých má hrať a dohadovala mu honoráre. Bola to práve Jeanne, kto presadil, aby sa manželkou filmového žandára Cruchota stala herečka Claude Gensac, ktorá sa tejto úlohy zhostila vo viacerých filmoch. „Myslím, že iba Jeanne ho dokázala ukočírovať a upokojiť,“ povedala Gensac.
V súkromí Funés vôbec nebol žiaden zabávač. Bol skôr tichý a relaxoval vo svojej milovanej záhrade, kde sa staral o kvety a vinič. O súkromí nerád hovoril a kamarátstva s hereckými kolegami nepestoval. Funésa mnohí označovali za rojalistu, on sám bol však v prvom rade katolík a určite neblúznil o návrate starých kráľovských čias. Bol republikán. Treba však tiež uviesť, že bol veľkým obdivovateľom Ľudovíta XVI., ktorý skončil pod gilotínou Francúzskej revolúcie a herec sa každý rok zúčastňoval na zádušnej omši za popraveného panovníka.
Odchod
V posledných rokoch života Funésa trápilo zdravie. V roku 1975 prekonal dva srdcové infarkty a odvtedy sa musel šetriť. Mal prísnu diétu a už nemohol na pľaci vyvádzať ako kedysi. „Už nemôžem byť taký brutálny. Táto brutalita, tento hnev je môj vlastný výmysel a všetci režiséri to odo mňa vyžadovali. Odvtedy ma už táto komika nezaujíma,“ priznal Funés. A je pravda, že vo filmoch Žandár a mimozemšťania či La Zizanie (Jeden hot a druhý čehý) Funés už hral inak, šetril sa.
Jeho posledným filmom bol v roku 1982 Žandár a žandárky. Po rodinnom výlete v horách na prelome rokov 1982 – 1983 sa cítil zle. Večer 27. januára 1983 si ľahol do postele veľmi unavený, dostal osudný tretí infarkt a o pol deviatej zomrel. Všetky francúzske médiá prežívali Funésovu smrť ako národný smútok. Dodnes je pre Francúzov neprekonateľnou legendou. Keď sa nedávno pýtali ľudí, kto je ich najobľúbenejší herec, Funés získal takmer 25 % hlasov. Za ním nasledovali Lino Ventura a Jean Reno.
JEHO NAJ FILMY
- 1957 Ako vlas v polievke
- 1963 Nevídané, neslýchané
- 1964 Žandár zo Saint-Tropez
- 1964 Fantomas
- 1965 Fantomas sa hnevá
- 1965 Žandár v New Yorku
- 1966 Veľký flám
- 1965 Fantomas kontra Scotland Yard
- 1965 Grand restaurant pána Septima
- 1967 Oskar
- 1968 Tetovaný
- 1968 Žandár sa žení
- 1970 Hibernatus
- 1970 Piti Piti Pa
- 1970 Žandár vo výslužbe
- 1973 Dobrodružstvo rabína Jacoba
- 1976 Krídelko alebo stehienko
- 1978 Jeden hot a druhý čehý
- 1979 Žandár a mimozemšťania
- 1982 Žandár a žandárky
František Filipovský († 86): Lepší ako Funés?
Funés si dal raz premietnuť ukážky, ako ho dabujú v iných jazykoch, a Filipovského výkon ho veľmi zaujal. Dokonca českému hercovi napísal ďakovný list. Raz to vyzeralo, že by sa tí dvaja mohli aj osobne stretnúť. Funés mal do Československa pricestovať zo západného Nemecka, kde vystupoval v televízii. Komunisti však jeho cestu do republiky zatrhli.
