Modrooký bitkár Terence Hill je hviezdou: Z pištoľníka sa stal katolícky kňaz

Jedným z nezabudnuteľných hrdinov je určite taliansky herec Terence Hill (79).

Pred očami ho máme ako fešného modrookého parťáka Buda Spencera, ale Terence Hill dokázal zažiariť aj bez svojho robustného bradatého kamoša. Rovnako ako on aj Terence je Talian a jeho skutočné meno je tiež iné. Terence Hill sa narodil ako Mario Girotti 29. marca 1939 v Benátkach. Jeho mama bola Nemka a pochádzala z Drážďan, otec bol Talian. Cez vojnu žili v nemeckom mestečku Lommatzsch, malý Mario zažil aj ničivé bombardovanie Drážďan spojeneckými lietadlami. Vtedy v meste zahynulo asi 25-tisíc ľudí, Girottiovci našťastie prežili a mohli sa po vojne vrátiť do Talianska. To bolo pre chlapca, ktorý dovtedy hovoril takmer výlučne po nemecky, určite zložité. Ale on mal svoj veľký detský sen – chcel byť pilotom alebo hercom. To druhé sa mu podarilo veľmi skoro. Herec odmalička

Pred kamerami sa po prvý raz objavil už ako 12-ročný! A herecký chlebík mladému športovcovi, ktorý sa venoval plávaniu a akrobatickej gymnastike, zachutil... Nakrúcal ďalej, a keď neskôr zavesil na klinec po troch rokoch štúdium klasickej literatúry na Rímskej univerzite, bolo rozhodnuté, že herectvo má prednosť pred všetkým. Objavil sa vo vyše 20 filmoch kým ho v roku 1963 slávny režisér Luchino Visconti obsadil do filmu Leopard.

Mladý Mario bol naozaj pekný chlapík. Modrooký blondiak s atletickou štíhlou postavou a anjelskou tváričkou. Jednoznačný kladný hrdina. Hotové neviniatko! Práve vďaka tomu dostal na začiatku 60. rokov ponuku zahrať si v nemeckých Vinnetouovkách. To ešte nikto netušil, že tento anjelik skrýva aj ďalšiu tvár, ktorá je oveľa zábavnejšia ako úlohy sladučkých správňakov. „Bolo to šťastné obdobie, odišiel som z Talianska na tri roky, aby som hral Lazzarellu a Cerasellu a stal sa typom večného 18-ročného tínedžera,“ spomínal v rozhovore pre svoju fanúšikovskú stránku terencehill.it. Dokopy v Nemecku nakrútil vyše desať filmov.

Budem Terence!

V tom čase sa však v Taliansku začali nakrúcať legendárne „spaghetti westerny“, kde okolo spotených smradľavých pištoľníkov poletovali muchy a kolty sa tasili rýchlejšie ako v americkom Hollywoode. Práve tento nový fenomén zlákal Maria, aby sa vrátil domov.

Otvoriť galériu

Bud Spencer a Terence Hill: Ako dvojica spolu nakrútili 17 filmov.

Zdroj: getty images

V roku 1967 dostal prvú a jednu zo svojich najslávnejších úloh v talianskom westerne Boh odpúšťa... ja nie! Pôvodne v ňom nemal hrať on, ale búrlivák Peter Martell. Ten sa však krátko pred nakrúcaním pobil so snúbenicou tak divoko, že si pritom zlomil nohu. Vystresovaný režisér sa zo Španielska, kde už čakal pripravený celý štáb, narýchlo vrátil do Ríma, aby našiel náhradu. Narazil na Maria a do svojho filmu ho vzal len preto, že pripomínal hviezdneho Franca Nera v plavom prevedení.

Ak však chcel herec preraziť vo svete, na žiadosť produkcie si musel zmeniť meno. Traduje sa, že dostal od režiséra zoznam 20 mien, z ktorých si mal do 24 hodín vybrať. Rozhodol sa pre Terence Hill, vraj podľa iniciál svojej mamy, ktorá sa za slobodna volala Hildegard Thieme.

Vzor

Úspech filmu Boh odpúšťa... ja nie! bol jednoznačný. Práve v tomto príbehu z divokého západu sa zrodila nerozlučná dvojica robustného siláka Buda Spencera a atletického blondiaka Terenca Hilla, ktorí majú spoločný zmysel pre dobre zasadený úder protivníkovi. Ako dvojica spolu nakrútili 17 filmov a neboli to iba westerny. A hlavne to neboli drámy, ale zábavné šou plné svojského humoru, skečov a krkolomných bitkárskych kúskov, pri ktorých obe herecké hviezdy nikdy nepotrebovali dablérov.

V roku 1970 prišiel film Pravá a ľavá ruka diabla. Preklad z talianskeho originálu by však bol Volajú ma Trinity. Fanúšikmi je považovaný za vôbec najlepší film Spencera a Hilla. „Keď film prišiel do kín, bol som prvý, kto bol prekvapený z jeho úspechu. Nevedel som, že viem rozosmiať ľudí. Pomyslel som si: Viem teda rozosmiať ľudí, ale ako? Naozaj milujem westerny a túto rolu som si veľmi obľúbil. Aj preto, že ma potom na ulici zastavovali mamičky a vraveli, aby som v týchto filmoch pokračoval, lebo môžu deti zobrať do kina bez strachu, že zažijú nejaké nemilé prekvapenie. Tak som sa cítil povinný pokračovať...“ tvrdil Terence po rokoch.

Nasledoval film Malý unavený Joe (v origináli Ešte stále sa volám Trinity), ale tiež klasický spaghetti western Moje meno je nikto, kde nehral Bud Spencer, ale americká hviezda Henry Fonda. Práve tento film za svoj najlepší považuje Terence Hill.

Potom prišli ďalšie snímky, či už s Budom Spencerom, alebo bez neho. Niektoré vznikli priamo pre americkú produkciu, ako napríklad Pán Bilión a Pochoduj alebo zomri.

Slávne filmové obdobie sa pre Terenca Hilla aj Buda Spencera skončilo v 80. rokoch. Hill to ešte na staré kolená skúsil westernom Lucky Luke, kde mu bol partnerom hovoriaci kôň, tento film však nemal ani ducha, ani povestný humor...

Nekončí

Jeho hviezda však napriek tomu nezhasla. Teda aspoň v Taliansku nie. Z kostýmu chrontavého pištoľníka sa prezliekol do sutany katolíckeho kňaza a začal riešiť detektívne prípady v televíznych seriáloch Don Mateo a Na krok od neba. „Vždy som chcel hrať amatérskeho detektíva, ktorý by bol zároveň kňaz. Niečo ako známy detektív otec Brown,“ vyznal sa.

A s herectvom Hill zďaleka nekončí. Tento rok mal premiéru film Moje meno je Thomas, v ktorom sa 79-ročný hrdina preháňa na harlejke po vyprahnutej španielskej krajine.

Strata syna

O súkromí herec nerád hovorí, a tak sú správy v médiách o jeho rodinnom živote skúpe. Boh odpúšťa... ja nie! nebol len filmom, ktorý pre Terenca Hilla znamenal zásadný zlom v kariére. Práve počas jeho nakrúcania v Španielsku stretol svoju životnú lásku – Američanku Lori Zwicklbauer, ktorá bola členkou výrobného štábu. V roku 1969 sa im narodil syn Jess a neskôr si adoptovali syna Rossa. Keď Hill začal nakrúcať pre Američanov, odsťahovali sa do USA. Zakotvili na 5-hektárovom ranči v štáte Massachusetts, kde si vybudoval svoj kúsok Talianska.