Podujal sa aj na domaľovanie postáv k fotografiám tvárí spolužiakov na maturitnom table, no najviac ho zaujímali fotografie ľudí zachytených v rôznych situáciách. Street fotografie obdivoval dlhé roky, až dospel k záveru, že to vyskúša aj on. „Moje prvé fotografie mali veľmi ďaleko od toho, čo som videl v časopisoch a neskôr na internete,“ usmial sa Tóno. Odvtedy však uplynulo veľa času. „Ulica mi ponúka nekonečné množstvo situácií, ktoré sú neopakovateľné a ja sa chcem o tieto zážitky podeliť so svojim okolím a priateľmi. Nemôžete robiť pouličnú fotografiu a nemať rád ľudí, oni to okamžite vycítia,“ upresnil umelec. Pri každodenných potulkách spoznal veľa ľudí osobne a zistil, ako funguje život v Bratislave. „V ľudských tvárach je napísaných mnoho príbehov, bolesti, radosti, smútku, šťastia a toto je to, čo chcem na mojich fotografiách zvečniť a možno aj zanechať ďalším generáciám,“ povedal.
Jeho srdcovkou sú čiernobiele fotky, ale svojím kompaktom robí aj veľa farebných fotiek. Hľadá netradičné uhly, aby mala fotografia unikátnu perspektívu a upútala pozornosť. Momentálne pracuje na projekte, v ktorom kombinuje literárny a obrazový aspekt umenia. Pod fotografie totiž plánuje napísať krátke príbehy.
Juraj bezdomovec
Život na ulici začal tým, že predával časopis Notabene, neskôr k tomu pribudol aj dôchodok vo výške 230 eur. Momentálne nie je schopný nájsť si žiadnu prácu a tak žije z milodarov. Juraja nikdy neuvidíte žobrajúceho v hlbokom predklone s čiapkou položenou pred sebou tak, ako to majú vo zvyky bezdomovci, ktorí trávia svoj čas v centre Bratislavy. Jeho rajón je na Rudnayovom námestí a jeho blízkom okolí. Neholduje alkoholu a nefajčí, ale celkom určite ho vždy uvidíte s knihou v ruke. Zaujíma sa o hudbu, aj o tú vážnu. Viac ako darované peniaze si váži dobré slovo, ktoré s ním utratia ľudia, pre ktorých sa Juraj stal symbolom hrdosti a slušnosti i v tejto pre neho ťažkej situácii.
