Na pietnej slávnosti sa zúčastnilo podľa odhadov miestnych úradov 30 000 - 40 000 ľudí.
Odhaduje sa, že po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za ochrannú zónu bezpečnú pre civilistov, tam jednotky bosnianskych Srbov od 11. júla 1995 popravili približne 8 000 mužov a chlapcov. Ženy boli vyhnané do Tuzly, ktorú vtedy kontrolovali bosnianski Moslimovia.
Telesné pozostatky obetí (po zhruba 1 200 sa stále pátra) sa po vojne z rokov 1992-1995 našli v desiatkach masových hroboch a v ďalších viac ako 150 lokalitách. Z vyše 8 000 mŕtvych bolo podľa bosnianskych úradov 550 v júli 1995 ešte neplnoletých.
Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) označil masakru v Srebrenici za genocídu a odsúdil v tejto súvislosti celkove 14 aktérov vrátane niekdajšieho bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča a bývalého veliteľa bosnianskorbských jednotiek Ratka Mladiča. Prvý z nich dostal v prvom stupni 40-ročný, druhý doživotný trest väzenia. Odvolacie konania sa v ani jednom z týchto prípadov ešte neskončili.
Jedenásty júlový deň je v Európskej únii vnímaný od roku 2009 ako Deň spomienky na genocídu v Srebrenici.
