Ako ďalej TASR informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová, priestupky nerieši žiadna iná súkromná ani štátna organizácia. Jedinou výnimkou je nedovolené parkovanie v mestách. V tomto prípade podľa jej slov funguje mestská organizácia, ktorá zabezpečuje komplexný servis pri riešení nedovoleného parkovania. Ide o kontrolu zaplateného parkovného, dokumentovanie nedovoleného parkovania, vydanie rozhodnutia o priestupku spolu s pokutou, odtiahnutie auta a následne vymáhanie sankcie.
V prípade, že polícia zastaví cudzinca za volantom, ktorý spáchal dopravný priestupok, existujú podľa zákona dve možnosti, vysvetlila Baloghová. Ak je cudzinec ochotný zaplatiť pokutu na mieste, prípad sa končí. "Ak ju na mieste zaplatiť odmietne, polícia má oprávnenie mu zadržať cestovný doklad a následne informuje územne príslušný priestupkový súd o prípade, pričom vodič priamo na mieste dostane informáciu o dátume a čase, kedy sa bude jeho prípad prejednávať na priestupkovom súde," uviedla s tým, že väčšinou to býva najbližší pracovný deň. Súd následne na pojednávaní rozhodne, ako bude postupovať ďalej. Polícia však cudzincovi vráti cestovný doklad až po ukončení prípadu, respektíve zaplatení sankcie, ak tak rozhodne sudca.
Pri porušení niektorých ustanovení chorvátskeho zákona o bezpečnosti v cestnej premávke sa vodič môže dopustiť aj trestného činu. A to v prípade, keď jazdí pod vplyvom alkoholu a má v krvi viac ako 1,5 promile, pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok alebo liekov. Vzťahuje sa to podľa Baloghovej aj na situácie, keď vodič jazdí v zakázanom smere, predbieha na neprehľadnom mieste kolónu alebo jazdí rýchlejšie ako 50 km/h nad povolenou rýchlosťou v obývanej oblasti, čím ohrozuje život alebo zdravie ľudí. V týchto prípadoch môže byť vodič potrestaný tromi rokmi odňatia slobody.
