Podľa publicistu Juraja Hrabka to nebolo dané tým, že akcie boli plánované už v predprázdninovom čase, ale chýbajúcou centrálnou požiadavkou, konkrétnym cieľom, ktorý by mobilizoval verejnosť. „Za 'slušnosť' je predsa každý, ešte aj ten, čo je neslušný. Ten zasa považuje za neslušných tých ostatných. Ak robíte takéto mítingy, musíte mať na to dôvod a ten sa medzitým stratil,“ povedal Hrabko.
„Protestom je koniec, lebo sa z nich vytratil duch, náboj a sila. Niet jednotnej požiadavky na niečo, niet za čo ani veľmi proti čomu,“ povedal s tým, že posledný protest akoby bol iba preto, aby sa vôbec nejaký protest konal. „Organizátori nežiadajú predčasné voľby, čo by možno udržalo protesty viac pri živote,“ poznamenal publicista.
Prvý míting začiatkom marca bol podľa neho smútočným zhromaždením na pamiatku zavraždeného Jána Kuciaka a jeho partnerky. „Potom to dostalo politický náboj, čo je legitímne. Ale ten sa vytratil, keď sa zmenila vláda. Zrazu nebolo o čom,“ uzavrel. Problém s chýbajúcimi jasnými, jednoduchými a pre verejnosť zrozumiteľnými požiadavkami mali podľa Hrabka aj farmári na traktoroch, ktorí po niekoľkých dňoch protestu opustili Bratislavu. „Bol to ústup so cťou. Lebo zo strany premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) bolo avizované, že sa s nimi stretne, asi prvý júlový týždeň, aj keď nie v Bratislave, ale niekde na východe. A to bola jedna z ich hlavných požiadaviek,“ hodnotí Hrabko.
